Tam kdesi za obzorom

Tragédiou nášho národa je chorobná neschopnosť objektivity. Uznať, že susedovie Mišo je múdrejší ako ja, je pre niekoho neprekonateľnou prekážkou. Už za socializmu boli vedúce miesta obsadzované tzv. nomenklatúrnymi kádrami, to jest ľuďmi vernými Strane, a ich odborné znalosti boli nezriedka druhoradé. Všetci sme dúfali, že odstránením vedúcej úlohy komunistickej strany sa konečne dostanú k slovu odborníci, ale to sa nestalo. Skôr naopak. Ministerstvá si rozdelili rezorty práve podľa straníckej príslušnosti, len s tým rozdielom, že namiesto jednej je tých strán viac, než je zdravé. Odbornosť je stále mimo a veľa vedúcich pozícií zaujali veľkohubí diletanti, nezriedka priam zlodeji a podvodníci.

Slovák je tvor vynaliezavý. Dokáže okradnúť pána tak, že ten to ani nezbadá. Kedysi kvôli úniku peňazí nakúpila Autobusová doprava prístroje na výdaj cestovných lístkov od anglickej firmy Setright, lebo vraj boli neoklamateľné. Už o pár mesiacov dochádzalo k úniku peňazí znova a anglickí špecialisti sa prišli pozrieť, ako sa nám to podarilo. Vraj na to stačila obyčajná ihlica z bicykla…

Nedávno sa prevalil prípad veľkej firmy so zahraničnou účasťou, v ktorej si slovenský manažment urobil „firmu vo firme“ a predával výrobky svojich zamestnancov „pod rukou“. Aby ľudia stíhali „obidva plány“, žmýkali ich až do krajnosti. Až keď ich praktiky odhalili, ľudia prišli na to, že nie zahraniční, ale vlastní páni ich okrádali.

Áno, Slováci sú naozaj dosť „špecifický“ národ. Keď som po „nežnej“ prvýkrát vyšiel na nákupy do Rakúska, videl som kúsok za hranicou akúsi búdu a na nej nápis: „Slováci, prosíme vás, nekradnite“. Chápem, národná hrdosť je potrebná, ale zakrývanie očí pred našimi nedostatkami nám naozaj neprospeje. Neschopnosť objektivity nás stála už strašne veľa a bude nás stáť ešte viac, ak nezačneme byť k sebe úprimní a ak sa nezbavíme komplexov z ľudí, ktorí vedia viac, ako my. Inak nás stále bude ktosi okrádať a stále nám budú vládnuť diletanti…