Tam kdesi za obzorom

Na toto dielo spisovateľa Ladislava Mňačka si spomeniem vždy, keď sledujem jednanie niektorých vedúcich pracovníkov v našej krásnej vlasti. Niežeby inostranci boli lepší – zahraničný investor sem neprišiel z lásky k nášmu ľudu, ale kvôli zisku, a ten z nás podobrotky nevyžmýka – zjavne si však mädlí ruky nad tým, že prevažnú časť špinavej práce za neho odvedú jeho slovenskí pomáhači.

Hovorí sa: poturčenec horší od Turka. Tak to bolo vždy. Zahraniční páni vždy len sedeli vo svojich kaštieľoch a slovenskí drábi korbáčmi naháňali poddaných na panské. Aj v neskorších dobách sme pre nich boli iba „lumpenproletariat“, ktorému treba navaliť kopu roboty, aby nemal kedy špekulovať nad sprostosťami, napríklad nad slobodou. A vo chvíli, kedy sme ju konečne dosiahli, stali sme sa závislejší na zahraničí viac ako kedykoľvek predtým. Svetlých zajtrajškov sme sa dobrovoľne vzdali, a preto nad nami opäť plieskajú bičmi slovenskí drábi, zvaní manažéri. Slovenskí poddaní zahraničného kapitálu sa hrbia nad výrobkami pre zahraničných zákazníkov a ich ruky pomáhajú zvyšovať blahobyt ľudí, ktorí si žijú oveľa lepšie. Sú však radi, že nejakú prácu majú, lebo nezamestnanosť je veľká a deti potrebujú jesť. To je dôležitejšie ako ľudská dôstojnosť. Hrbia sa nad svojimi strojmi a zadržujú moč, lebo na WC môžu ísť mimo prestávok iba raz, a snažia sa neotáčať hlavu, lebo manažér by ich mohol vyšticovať, má na to moc, a neodvážia sa prehodiť s Aničkou pri vedľajšom stroji ani slovko, lebo by im strhli z platu a ak by sa to opakovalo trikrát, vyhodili by ich z práce. Nová manažérka je mladá, nemá deti a nepozná zľutovanie, preto to dotiahla až na vedúcu výroby. Zaviedla prísne opatrenia a niekoľkých už z práce vyhodila. Má na to moc. A pán riaditeľ sa nechal počuť, že zo sľubovaného zvyšovania platov nebude nič. Aj on má na to moc. Odbory sú len formalita a pani premiérka, ktorá kedysi sľúbila pomoc sa v televízii vyjadrila, že predsa nebude k ženám, ktoré žiadajú pridať päťdesiat euro, chodiť v kostýme za päťsto euro. (Má na to moc).

Neviem, ako spávajú ľudia, ktorí majú moc rozhodovať nad životmi iných. Zrejme to chce obrovskú sebadisciplínu.  Zrejme to chce zaprieť v sebe všetko ľudské a presvedčiť vlastné inštinkty, že systém je dôležitejší ako človek. Chuť moci musí byť úžasná.