Tam kdesi za obzorom

Povedali nám to včera vo večerných správach. Podľa posledného prieskumu vraj až 96 percent opýtaných  Slovákov priznáva, že ak by si mohli pomôcť podvodom, urobili by tak. V počte skutočných podvodov sa radíme na druhé miesto v Európe, hneď po Grékoch. Vedú poisťovacie podvody, potom zdravotné, subvenčné…mňa však najviac zaujalo to číslo 96, lebo to sme takmer všetci.

To, že tento údaj sa o nás môže dozvedieť každý človek na svete, to ma až tak netrápi, imidž Slovenska beztak nie je ružový, viac ma zaujíma, ako sa k týmto údajom postavíme my sami. Už to počujem: To nie je pravda, štatistiky sú zavádzajúce, žiadny národ nemá toľko neprajníkov ako my… Práve preto, že klamstvo a podvody tu zapustili hlboké korene, veľa ľudí bude protestovať. Pritom, ruku na srdce, vieme o tom všetci.

Prečo je to tak?

Prečo nedokážeme jednať čestne, prečo podvádzame?

Môžu za to „tí hore“, ktorí nás to naučili?

Alebo máme podvádzanie v génoch a s tým nič nenarobíme?

„Kto klame, ten kradne“ – hovorí jedno príslovie.

Prečo je klamanie a kradnutie také rozšírené práve v národe, ktorého prevažná väčšina sa hlási ku kresťanstvu, teda k tomu, ktoré má už v základných prikázaniach „nepokradneš“, či „nepodáš krivé svedectvo“?

Čomu vlastne veríme?

Nie, naozaj nejde o to, čo si o nás myslia druhí. Oveľa dôležitejšie je, ako si vážime sami seba. Ide o to, ako žijeme.

Tých 96 percent respondentov sa priznalo len preto, že prieskum bol anonymný. Keby nebol, klamali by. Dobrý imidž je pre nás dôležitý !

Prečo je tu teda toľko špiny?

Nuž, myslím si, že preto, lebo si nevieme zamiesť pred vlastným prahom.

Lebo si denne zvykáme na to, že byť čestný sa neoplatí.

Aj preto, lebo sa bojíme pomenovať veci pravými menami.

Zlodejov nazývame šikovnými a lumpov celebritami.

Lebo sa – po vzore synov Svätoplukových – nevieme spojiť proti zlu, radšej sa bijeme medzi sebou. Zahraniční lumpi si mädlia ruky: taký rozhádaný národ je ľahkou korisťou.

Pamätám sa, že kedysi sa používal výraz: „čestné slovo“.

Akosi sa nám vytratil.

Nielen ten výraz, ale aj to, čo označoval.

Čo myslíte, bratia Slováci, vráti sa k nám ešte niekedy?