Tam kdesi za obzorom

Sú na svete veci, ktoré sa logicky pochopiť nedajú. Niekedy sa snažíme isté javy vysvetľovať podľa známych poučiek a definovať nedefinovateľné, dôvodíme, argumentujeme…a nič. Sú veci, na ktoré logika nestačí.

Človek sa od ostatných živočíchov líši schopnosťou abstraktne uvažovať, ja mám však pocit, že abstraktné uvažovanie je iba snaha vyjadriť práve pocit. Aké pocity vo vás vzbudzujú vône? Konvalinky, fialky, ruže…alebo suché seno. Mokré ihličie. Cesnak. Chodník po daždi. Ja priam milujem vôňu mokrého uhlia.

A čo farby? Biela, žltá, zelená… Aj vo vás vzbudzujú asociácie na niečo iné?

S ľuďmi je to podobné.

Prečo nám je niekto sympatický a iný nie? A s krásou to veľa spoločné nemá. Sympatia je kladný pocit, súhrn zmyslových, ale aj mimozmyslových vnemov, ktoré v nás dokážu vyvolať emócie. Jeden chlapík, ktorého stretávam ráno pri ceste do práce, mi pripomína bociana. Nie tým, ako vyzerá, to nie, ja mám len pocit, že ten človek nosí deti. Čudné, však? A poznám jednu ženu, ktorej hlas mi pripomína modrý zamat. Keď rozpráva, akoby ma ním hladkala. Veľmi rád ju počúvam, asociácia je veľmi silná a ja ten zamat milujem. Svet pocitov je veľmi bohatý a vnímavý človek prežíva oveľa viac ako ten, kto verí len hmatateľnej realite.

A čo vy? Tiež máte svoje obľúbené asociácie?