Tam kdesi za obzorom

Hlodavci sú ľudia, ktorí nás dokážu nahlodať.

Podryť.

Zneistiť.

(Pozor, nepliesť s tvormi, zvanými hlodavce, to sú zvieratá.)

Hlodavci sú ľudia, ale niekedy mám nutkanie pozrieť im na zuby, možno tie predné majú nadmerne vyvinuté. Dokážu skvele nahlodávať. Istoty. Pravdy. Zjavné fakty. Svoju hlodavú činnosť vedia skvele zabaliť do populárnych fráz. Napríklad: “uhol pohľadu“. Z toho ich uhla totiž aj čierna môže vyzerať ako biela, dobro ako zlo a pravda ako lož.

Hlodavcov – zvierat, je veľa, bobry, škrečky, myši. Vyroja sa hlavne na jeseň, aby si nahlodali zásoby na zimu. Hlodavcov – ľudí, nájdeme kedykoľvek a kdekoľvek. Nahlodávajú všetko osvedčené, v záujme novej „objektivity“ prevracajú kabáty aj rebríčky hodnôt a nasadzujú nám nové okuliare. Rozmnožili sa. Ako myši. Očkujú nám svoje uhly pohľadu a profitujú z toho, že im uveríme.

Účel vraj svätí prostriedky. Určite sami najlepšie vedia, že čierna je čierna a biela biela, ale ak nás nahlodajú, ľahko sa zlomíme. Ako keď bobor nahlodá strom. Zlomí sa a spadne tam, kam chce: do potoka. Veľa nahlodaných a spadnutých stromov vytvorí hrádzu, cez ktorú už nepretečie čistá voda. Hromadí sa za hrádzou a kalí sa. A v kalnej vode sa potom dobre loví.

Pozor na hlodavcov!