Tam kdesi za obzorom

Archaizmy sú zastaralé výrazy. Zastarali preto, lebo sme ich prestali používať. Nielen tie výrazy, ale aj veci či javy, ktoré označujú. Niektoré výrazy nám síce z minulosti zostali, ale zmenili význam. Napríklad výraz „medze“, ktorý kedysi znamenal hranice medzi susediacimi roľami, dnes označuje vymedzenie akýchkoľvek iných entít, materiálnych či duchovných. Takisto slovko „válov“ – kedysi to bol žľab výlučne na kŕmenie dobytka, dnes však skôr lukratívny „flek“, slúžiaci vybraným jedincom z rodu Homo.

Rád by som sa teraz pozastavil nad niektorými výrazmi, ktoré sa kedysi používali aj „prevádzkovali“ dosť často, ale časom a dobou z nášho slovníka i života vymizli. Napríklad výraz „serióznosť“. Starší možno ešte pamätajú, že označoval stav, pri ktorom sa na človeka s týmto prívlastkom dalo úplne spoľahnúť. Čo sľúbil, to aj splnil. Aj bez prísah a kolkovaných papierov. Seriózne vzťahy na pracovisku boli pred vynájdením počítačov bežné. Nebolo potrebné, aby si kolegovia, sediaci v jednej kancelárii, posielali e-maily, aby mali v rukách dôkaz o svojej činnosti. Stačilo slovo – a vec bola vybavená. Zrejme mali vtedy ľudia aj lepšiu pamäť, lebo dnes si naozaj málokto pamätá na to, čo včera sľúbil. Takisto slovko „charakter“. To sa síce ešte používa, ale zväčša len v pejoratívnom zmysle či priamo ako nadávka. Spájanie s morálnymi vlastnosťami kohokoľvek je dnes nielen nemoderné, ale občas aj nebezpečné, zaváňajúce trestným oznámením. Slovko „česť“ to má už tiež spočítané, a veľa ľudí dnes ani netuší, čo je to za čudo.

Typickým príkladom slov, ktoré zmenili nielen význam, ale aj poslanie, je slovko „kvalita“. Používa sa síce oveľa častejšie ako kedysi, ale jeho význam sa radikálne zmenil. Dnes už neoznačuje, tak ako kedysi, vec, ktorá nám dlho, spoľahlivo a verne slúži. Dnes je už hojne používanou reklamnou frázou, ktorou sú označované nepredajné „šunty“, ktoré by si inak nikto nekúpil. Reklamní mágovia ním siahajú do nášho podvedomia, ktoré si ešte ako-tak na skutočný význam tohto slova pamätá. Žiadny výrobca predsa nemá záujem na tom, aby jeho výrobok dlho a verne slúžil, to by potom musel zastaviť výrobu, ale naopak, aby sa všetko čo najrýchlejšie pokazilo a on mohol zaplniť trh ďalšou „kvalitou“.

Niektoré slová sa používajú dnes tak isto a v tom istom význame, ako kedysi, ale pričastým používaním zdegradovali. Literárni kritici napríklad odporúčajú vyhýbať sa slovku „láska“. Vraj už je sprofanované. Pričastým používaním sa stalo frázou a jeho používateľ sa vystavuje podozreniu z lacného „oblbovania“. Hovoriť svojej najmilšej príliš často: ľúbim ťa, je vraj tiež nevhodné. Vzácne slovká sa majú vyslovovať len pri vzácnych príležitostiach, aby nezovšedneli. Niekto to berie tak vážne, že ich nevysloví  ani keby ho na kolese lámali. A keďže tejto novej móde podlieha čoraz viac ľudí, je reálny predpoklad, že aj tieto slovká časom potichu odídu na smetisko dejín a stanú sa z nich archaizmy. Som zvedavý, čo ich nahradí.