Tam kdesi za obzorom

Výraz „rezonancia“ v zmysle fyzikálnom označuje stav, kedy sa istý objekt, nazvime ho prijímač, rozkmitá na frekvencii iného objektu, vysielača, kmitajúceho na tejto frekvencii. Podmienkou vzniku rezonancie je, aby vysielač aj prijímač boli naladené na tú istú frekvenciu.

Na princípe rezonancie pracujú vysielačky, mobily, rádiá aj mikrovlnky, a aj všeličo iné.

Napríklad taká fyzika ľudského tela. Niekedy ani nevieme, že máme v sebe nejaký vysielač či prijímač, preto nás môže prekvapiť, keď to príde.

Čosi sa pohne.

Niečo sa rozkmitá.

Stačí aj pohľad.

Senzory očí zachytia signál.

Prenesú ho do hlavy a potom aj hlbšie.

Motorček túžby sa spustí.

Napumpuje nám do žíl trocha viac krvi a zrýchli dych.

Rozžiari oči, odchýli pery.

Napne pokožku a zjemní ju.

Pripraví na dotyk.

Zvýši citlivosť prijímača a spustí vysielač.

Rezonujeme.

Rovnaká frekvencia nás priťahuje k zdroju signálu ako magnet.

Túžime priblížiť sa čo najviac.

Najradšej úplne.

Najradšej splynúť so zdrojom signálu až do poslednej bunky tela, až do tej poslednej…

Fyzika tela je neúprosná.

S rozvojom ľudského vedomia sa menia aj naše vnemy.

Svet sa technizuje, vizualizuje, medializuje.

Prastaré inštinkty sa prispôsobujú novým podnetom.

Vymysleli sme termíny „príťažlivý zjav“ či „podmanivý hlas“.

Svetielkujúce bodky na televíznej obrazovke vnímame ako obraz neodolateľného Brada Pitta, božskej Angeliky či Angeliny a hlas milovanej osoby v telefóne nám ju dokáže priblížiť priam hmatateľne.

Rezonujeme.

Niekedy stačí málo.

Obyčajné písmenká, poskladané do krásnych slov na obrazovke nášho PC dokážu privodiť úsmev na tvári, pohladiť srdce a navodiť pocit blízkosti.

Rezonujeme na vlnách porozumenia.

Možno práve teraz…