Tam kdesi za obzorom

Podviedol som ťa s inou.

A nielen raz.

Veľakrát.

Ako?

Jednoducho: zbalil som ju, dotiahol do bytu a vyspal sa s ňou. Milovali sme sa na tej istej posteli, na ktorej som sa miloval s tebou.

A zrejme aj tak isto ako s tebou.

Ja viem, že teba už tie moje spôsoby nebavili, bola si na ne zvyknutá a preto ti zovšedneli, prepáč, aj moja fantázia má svoje hranice. Jej sa to však páčilo. A povedala, že som výmyselník. A že je so mnou šťastná. A že ma miluje. A mne tie jej slová zneli ako rajská hudba. Presne tak, ako keď som bol prvý krát s tebou.

A preto som ťa podviedol znova, pre tie slová.

Lebo od teba som ich nepočul už strašne dávno.

To preto som ťa podviedol.

Lebo keď sme kedysi na tej mojej posteli ležali spolu, tak sme si prisahali, že už sa do smrti nebudeme milovať s nikým iným, len my dvaja. A tú našu prísahu sme spečatili veľkým bozkom a ďalším milovaním. A mysleli sme to vážne, veď potom bola svadba a náš spoločný domov a naše spoločné dieťa a veľa, veľa ďalších sľubov.

Čo nám z nich zostalo?

A čo si sľúbila tomu, s ktorým si ty podviedla mňa?

Aj jemu si prisahala?

Asi áno, keď si potom podala žiadosť o rozvod a vyhodila ma aj s tou mojou posteľou. Pálenie mostov ti ide na jednotku. To len ja som čakal skoro rok, či si to ešte nerozmyslíš. Ale ja som už bol len tvojím nebožtíkom.

A tak  som ťa podviedol, nebožka moja, s inou.

Stalo sa to takmer rok po rozvode, napriek tomu, že som ti sľúbil vernosť až po hrob.

Teraz som pre teba načisto mŕtvy, tak hádam už môžem…znova žiť.