Tam kdesi za obzorom

Chcel som ti to povedať, ale akosi nebol čas.

Najprv bola svadba, veď vieš, čo všetko bolo treba zariadiť, pozháňať, vybaviť, objednať kyticu a zákusky a šaty a miestnosť  a museli sme stále kamsi chodiť, aby sme to všetko stihli a po svadbe zasa výslužky a rozvážať opitých a ráno ešte upratovať a vysvetľovať a zaplatiť a potom sme si museli trocha pospať, v tej našej komôrke, kde nebola ani sprcha, takže bolo treba rýchle zháňať čosi lepšie, nemôžeš predsa priviesť dieťa do tohto chlievika, tak znova behanie a naháňanie a prosím vás, bude tu dieťa, tak majte zľutovanie, a konečne sa to podarilo, tak sme celí šťastní chodili upratovať ten náš nový byt, lebo po zemi boli fľaky malty a zárubne nesedeli a z plafóna tieklo a montérky a kefy a handry a potom to sťahovanie, veď vieš, že výťah pustili až potom, keď už boli všetci nasťahovaní, a tak sme to všetko museli na to piate poschodie trepať ručne a keď sme to všetko vytrepali tak konečne mohol byť kľud, lenže v robote to začalo haprovať a potrebovali sme viac peňazí, tak som musel ťahať až do noci a cez víkendy a teba brala sanitka práve keď som nemohol prísť a keď som volal do nemocnice tak tá naša princeznička už mala tri kilá dvadsať a keď si s ňou prišla tak sme sa tešili, ale zvonil mi telefón a ja som musel odísť, lebo to nemohlo počkať a odišiel som ešte veľakrát, veď vieš, kto by tie pôžičky posplácal, tak si bola sama doma a potom si to už nevydržala a musela si medzi ľudí, ale aj v tvojej práci ťa chceli celú, a tak sme tú našu princezničku trepali každý deň kamsi, kde nás nevidela a teda ani sa nemohla naučiť, čím všetkým je mama, čím otec, takže vlastne čo sa dnes čudujem, že  nevie , čo je to rodina, domov, a nevedela si to ani ty, keď si v tej práci zostávala dlhšie, než bolo treba, asi ti tam bolo lepšie, a hoci som už bol dávno doma, ty si prichádzala čoraz zriedkavejšie, lebo si našla niekoho, kto ti asi stihol povedať všetko to, čo som ja nestihol, lebo v to ráno, keď si prišla opitá si mi to všetko vykričala a aj to, že ma nenávidíš a nechceš ma už viac vidieť a že sa dusíš a mám ťa vraj nechať žiť a ja som nechcel, aby si zahynula, tak som pri súde povedal áno, tak ako kedysi pred oltárom, a preto sme teraz ďaleko od seba a naša princeznička je ešte ďalej a už si nepovieme  nič.

Chcel som ti to povedať, ale akosi nebol čas.