Do autobusu vošiel len s problémami. Taký veľký chlap sa ťažko zmestí do dverí aj keď je triezvy. Kúpil si lístok, otočil sa a rozhliadol po sedadlách, akoby hľadal niekoho známeho. Vonku už bola tma a vnútro osvetľovali len slabé žiarovky. Asi nikoho nevidel, tak prišiel za mnou. „Ahoj“ –zvalil sa vedľa. „Teba poznám, ty robíš…tam. A čo, nadrábal […]

O seba sa nebojím. Aj keď mám už nejaký ten krížik naviac, vďaka svojej prispôsobivosti zvládam záťaže pra­covného nasadenia relatívne s prehľadom. Robim si ale starosti o svojho šéfa. Nedá nám dýchať. Šliape nám všetkým na krk. Neviem, ako dlho to chce vydržať. Je to pomerne mladý človek, už sa raz psychicky zrútil, ale nedá si pokoj. Chápem. Aj jeho tlačia. […]

Podaj mi ruku, milá moja pozri mi do očí a poďme sa rozprávať. Verím, že tými dlaňami pretečie čosi medzi nami a budeme si bližší. Nie, nechcem zobúdzať pudy či vášne chcem spojiť len tie naše srdiečka a zažiť ten opojný pocit porozumenia. Nie, neviem básniť nestvorím jediný rým Zato však veľmi verím v harmóniu Poď, moja milá poďme sa rozprávať […]

Jeden z velikánov svetovej literatúry a dvorný radca Johann Wolfgang von Goethe napísal, popri svetoznámych dielach, aj jedno dosť nenápadné. Nazval ho Dichtung und Wahrheit, teda Poézia a pravda. Neviem presne, čo ho viedlo k tomuto počinu, ale domýšľam si. Možno sa vo chvíľach sebaspytovania zamyslel nad tým, koľko je v jeho preslávených dielach skutočnosti a koľko […]

Podviedol som ťa s inou. A nielen raz. Veľakrát. Ako? Jednoducho: zbalil som ju, dotiahol do bytu a vyspal sa s ňou. Milovali sme sa na tej istej posteli, na ktorej som sa miloval s tebou. A zrejme aj tak isto ako s tebou. Ja viem, že teba už tie moje spôsoby nebavili, bola si na ne zvyknutá a preto ti zovšedneli, prepáč, aj moja fantázia má svoje hranice. Jej sa to však […]

Práve som sa vrátil z lesa. Celý deň pršalo, všade mokro, ale ja proste do lesa aspoň raz za týždeň ísť musím, aj keby traktory padali. Zastal som s autom na konci cesty, vystúpil, nahodil kapucňu a poďho vpred, po chodníku popod stromy krajom lesa. Nikde nebolo ani živej duše, veď ktože by sa v takomto čase trmácal prírodou. Prešiel som sotva sto metrov, keď som ho […]

Grécka Parga je čarovným miestom na brehu Iónskeho mora, ktoré v posledných rokoch objavili aj slovenskí dovolenkári. Kraj Epirus, v ktorom sa nachádza, je dejiskom prastarých bájok a legiend a výlety do blízkeho okolia umožňujú zoznámenie sa s ďalšími mýtickými miestami. Parga, pláž Valtos Parga, Piso Krioneri Onassisov ostrov Scorpios Rieka Acheron je onou bájnou riekou […]

Prihováram sa vám teraz čisto virtuálne. Virtuálne sú vlastne všetky tunajšie príspevky, vaše i moje, ale až teraz mi to došlo. Reálny je tu iba každý z nás a len pre seba. Niektorí sa síce poznajú aj osobne, ale pre väčšinu z nás tí ostatní existujú iba na monitore. Počítač je potvora. Dokáže zo zhluku elektrónov, jednotiek a núl, či diskových clusterov, […]

povedal môj otec, keď vkročil do obývačky, a ukázal prstom na tú malú knižku, čo som držal v rukách. Akoby ho to ani neprekvapilo. Tá knižka bola totiž zastrčená vzadu za všetkými ostatnými v našej veľkej knižnici, a ja som ju našiel len náhodou. Napodiv, nezobral mi ju, ale zostal stáť pri dverách, asi čakal, čo ja na to. Mal som šestnásť rokov a on si možno […]

Pamätáš ešte na mňa? Pamätáš, vtedy pri jazere…keď všetci večer odišli a my sme mali celú chatu len pre seba? Pamätáš na tú noc? Keď nebo bolo tak strašne blízko a mesiac sa kúpal vo vode? Bála si sa, že ti bude zima, tak som ti doniesol ten môj starý sveter a ty si v ňom sedela pri ohni medzi mojimi nohami a už ti bolo teplo. Určite ti bolo dobre v mojom […]