Tam kdesi za obzorom

Známy český moderátor Petr Novotný v časoch, keď ešte robil „hovorcu“ folkovej skupine Fešáci, uviedol ich prvý album s fotkou celej skupiny slovami: Ti lidé jsou krásní jaksi duševně. A duševní krása, jak vidíte, není vidět.

Spomenul som si na tento bonmot práve teraz, keď je slovko „krása“ skloňované vo všetkých pádoch, a keď sa z krásy stal veľmi lukratívny biznys.

To je to, čo ma trápi.

Mne sa totiž pri slove „krása“ vynorí v mysli obraz jarnej lúky, motýľa na kvete či západu slnka nad morom – a to sú všetko veci, s ktorými sa dosť dobre kupčiť nedá. Ľudská krása je tiež úžasná a niektoré osoby opačného pohlavia mi dokážu poriadne prevetrať hormóny, ale s touto krásou sa už kupčiť dá. Z tituliek časopisov na nás útočia obrázky takých neuveriteľne krásnych ľudí, až…tomu neveríme. Najmä my, ktorí vieme, čo všetko dokáže taký Adobe Photoshop.

Čo to urobí s naším podvedomím, navyknutým na skutočných motýľov?

Môže nás nadchnúť niečo, čomu neveríme?

A čomu teda veríme?

Nuž, ja stále verím jarným lúkam a západom slnka, a ešte aj tej ľudskej kráse, ktorú na titulkách nevidno. Hľadám ju všade, kam prídem, a priznám sa, hľadám ju aj na tomto blogu. Som tu len krátko, ale už som ju našiel. Niektoré články ma doslova vzali za srdce a ukázali mi krásu ich autorov, ani nemusím pozerať na obrázky.

Možno je to už len okrídlená fráza, ale skutočná krása vychádza práve z toho  srdiečka. A tá tu vidieť je. Stretol som tu zopár krásnych ľudí a som tomu rád.

Ďakujem…