Tam kdesi za obzorom

V prvom rade: ak sa vám pri slove šetrenie vyhodili vyrážky, tento článok preskočte. Naozaj nechcem, aby vás čosi svrbelo.

Taktiež neodporúčam čítať, ak:

-si myslíte, že človek je na svete len raz a teda si to tu treba poriadne užiť bez ohľadu na následky

-máte už šetrenia plné zuby a chcete sa konečne odviazať

-neodolateľne túžite po nových veciach

-máte dosť peňazí na to, aby ste si mohli dovoliť čokoľvek

-vám lakomci lezú na nervy

-držíte sa hesla: po mne potopa

Ak si teda myslíte, že dokážete stráviť nasledujúce riadky bez ujmy na psychike vedzte, že ich písal človek, ktorý šetrí rád a netrpí pri tom. Ba viac, myslím si, že ak by sme takto zmýšľali všetci, mohol by byť náš svet oveľa čistejší a život spokojnejší. Ak ste na naprávačov sveta alergickí, skúste sami vymyslieť čosi pozitívne a presadiť to, lebo negatívnych tendencií je tu viac než dosť. Lebo aj takí sú medzi nami, ktorým je nešťastie iných podmienkou vlastného šťastia.

Takže: čo robiť?

Ak sa poobzeráme okolo seba a vidíme tú spúšť, čo tu človek napáchal, natíska sa skôr otázka: čo nerobiť? V prvom rade: neškodiť iným. Je alibizmom tvrdiť, že nevieme, kedy škodíme. To vie aj malé dieťa. Chce to len viac ohľaduplnosti a menej sebectva.

Ďalej: neničiť. Je oveľa ľahšie čokoľvek zničiť ako to vyrobiť či opraviť. Teória kolobehu výroby a peňazí je pomýlená a vymysleli ju nenásytní pažravci, ktorým sa stále máli. Ja verím, že človek je už natoľko vyspelý, aby si dokázal vymyslieť aj krajšie zábavky, ako je ranné vstávanie do práce. Šetriť treba najmä veci, ktorých zničenie je nevratné. Dostali sme do daru krásny, zdravý svet plný úžasných stvorení, ale my v ošiali technických vynálezov nevidíme, že nám tu denne zaniká čosi, čo nikdy nevyrobíme. Ničíme vzduch a vodu, bez ktorých nevieme žiť. Pozor na pažravcov: budú to chcieť predávať. Tvrdíme, že najdôležitejšie je zdravie, ale sústavne a vedome si ho ničíme. Prečo? Nepodporujme dogmu o tom, že to je nutné, lebo inak by sme sa vyčlenili z ľudskej spoločnosti. My sme tá ľudská spoločnosť, nikto cudzí. Máme len tento jeden život a na nás záleží, ako a či ho prežijeme. Šetrime si ho, nebude.