Tam kdesi za obzorom

Nie som ekonóm. Dodnes si mýlim pojmy debet a kredit, neviem si spočítať ani vlastnú výplatu a peniaze boli, sú a budú pre mňa vždy iba prostriedkom, nie cieľom. Nikdy som im nevenoval viac pozornosti, ako bolo nutné, preto nemám vilu, Mercedes ani jachtu. Navyše, nikdy som si nepožičiaval. Okrem mladomanželskej za socíku som nikdy nič nesplácal, na všetko som si najprv zarobil, až potom kúpil. Takto ma vychovali a takto to pokladám za správne.

Pravdaže, dnes je iná doba.

Mladá rodina, ak nemá sponzora, môže o vlastnom byte bez úveru tak akurát snívať. Takto to zariadili boháči, aby ešte viac zbohatli. Ja si síce neviem predstaviť, čo by som robil s miliardami, lebo som nepočul o tom, že by sa dali inplantovať aj ďalšie žalúdky, ale oni to asi vedia a preto stále zhŕňajú. Písať v tejto súvislosti o morálke je asi zbytočné, to už nikoho nezaujíma. Dôsledky sú ale bolestne reálne, ekonomickú krízu spôsobili, pokiaľ viem, hlavne pôžičky, a doplatili na ňu aj tí, ktorí žiadne nemali. Toto sa mi tiež veľmi morálne nezdá.

Hovorí sa, že každý si dovolí len toľko, koľko mu dovolia ostatní. Všetci si platíme ľudí, ktorí dohliadajú na to, aby nás dáky hajzeľ neokradol, ale vyzerá to tak, že aj tí nás okrádajú. Takže znova je to o morálke. /Pre ľudí, ktorí presne nevedia, čo to tá morálka je, odporúčam niektorú z kníh Karla Čapka, napr. Bílá nemoc, či Vyšší princíp/.

Tento svet čoraz viac riadia ekonómi, všetky ideológie boli vyhnané kamsi do kúta kľačať na polienku a kajať sa za hriechy, a toto sú výsledky. Ak mám parafrázovať Vilka Šejkspíra: je niečo zhnitého v tomto svete ľudskom.

Tak neviem: možno len žijeme v akomsi medziobdobí, keď jedna ideológia skončila a čaká sa na novú. Medziobdobia sú však nebezpečné, lebo podporujú rast choroboplodných zárodkov. Veľa ľudí potrebuje návod, aj k vlastnému životu, lebo inak nevedia čo s ním a ľahko ho pokazia sebe aj iným. Neobmedzená sloboda asi nebude tým najlepším riešením, lebo iniciatívny blbec dokáže hravo zničiť prácu stoviek poctivcov. Niečo však potrebujeme, a nemala by to byť príliš nebezpečná droga. Naša „buditeľka rána“ ju už hľadá, ale bojím sa,  že ja sa preto raz ráno nezobudím.

Nie, peniaze ma nikdy príliš nezaujímali, ale práve toto komusi vyhovuje a postará sa mi o ne on. Vlani Američania, tento rok Gréci, permanentne platím za niekoho, kto si čosi vzal a nezaplatil. Kto bude ďalší?