Tam kdesi za obzorom

Slovensko je kresťanská krajina. Ku kresťanstvu sa tu hlási drvivá väčšina obyvateľov, a aj tí, ktorí sa nehlásia, určite v rodine nejakých kresťanov majú. Kristovo učenie sa v našich končinách rozšírilo a širokú podporu si získalo najmä preto, lebo hlása myšlienky, ktoré korešpondujú s prirodzenou ľudskou túžbou po dobre a spravodlivosti. Hlavným, priam dominantným pilierom kresťanskej náuky je láska. Láska k Bohu a k ľuďom. Miluj blížneho svojho ako seba samého. Cti otca svojho a matku svoju. Milujte sa a množte sa. Toto sú tie základné veci, na nich kresťanstvo stojí. Nuž, poďme sa teda pozrieť, ako to s tými základnými vecami u nás je.

Tento blog je skvelou ukážkou toho, čo my, Slováci skrývame v srdciach. Tu sa môže prejaviť každý, malý, veľký, zdravý či chorý, krivý aj hrbatý. Kto chce, môže svoju identitu prezradiť, kto nechce, nemusí. Každý sa môže vyjadriť k tomu, čo ho teší, čo ho trápi, čo mu chýba aj čo prevyšuje. Konečne máme slobodu slova, cenzúra je minimálna, takže do toho ! Čo nás teda najviac zaujíma?

Z nekonečne širokého spektra ľudských činností je to jednoznačne politika. Ficoviny, Matovičoviny a iné ičoviny plnia stánky tohto blogu každý deň. Demokracia nám priniesla možnosť komentovať všetko a každého a to aj vtedy, keď o ňom nevieme takmer nič. Toto je jednoznačne dominantná téma našich myšlienok. Toto je to, čo nás zaujíma najviac. Nič dôležitejšie v našom živote nejestvuje. Možnosti, ktoré tento blog ponúka, sú využívané celkom jednostranne: na uvoľňovanie frustrácií z politikov a nadávanie. Možnosť komentovať priniesla ešte jednu „vymoženosť“: vylievanie žlče na tých, ktorí majú iný názor ako ja. Najviac na tých, ktorí preferujú iného politika, ako ja. Sloboda slova sa tu vykryštalizovala do záplavy urážok a osočovaní. Takto sa politikom podarilo rozdeliť nás  a zabudnúť na to, že všetci sme z tej istej hliny, že sme Slováci, že všetci sme ľudia. Ostatné skvelé možnosti tohto priestoru, napríklad možnosť podeliť sa o radosť, o svoje zážitky či skúsenosti, poradiť si navzájom, či len taká základná vec, ako priniesť svojim blížnym kúsok lásky zo svojho srdca, tak tie sa krčia kdesi v kútiku a odstrčené. Akoby sme už lásku v srdci ani nemali. Akoby to kresťanské: miluj blížneho svojho – už neplatilo.

Kresťanstvo je pekná vec. Dnes ale máme slobodu a prikazovať komusi, aby miloval svojho blížneho – to nám už nesedí. Dokonca ani ctiť otca svojho a matku svoju už nemusíme. Ak nechceme, nemusíme nič. Máme slobodu. Môžeme sa slobodne rozhodnúť, či budeme rozdávať lásku a či nenávisť. Môžeme slobodne otvoriť svoje srdce a ukázať všetkým, čo v ňom máme. To všetko môžeme…

(P.S. Vôbec nepochybujem o tom, že článok s láskou v nadpise nebude ani zďaleka taký čítaný ako ten, ktorý tam má meno niektorého politika).