Tam kdesi za obzorom

Tak už sme ťa pochovali.

Nepomohla ti ani najmodernejšia technika. Odpojili ťa od prístrojov, preložili tvoje bezvládne telo na vozík a previezli z Jisky do márnice. Nikdy za života nebol o teba taký záujem, pohrebné služby sa takmer pobili o to tvoje telo a hyeny v ľudskej koži s vidinou kšeftu ťa uchmatli iným, ale napokon všetko dobre dopadlo. Dobre  znamená definitívne. Vo chvíli vyplatenia účtov si prestal existovať.

Každá smrť prináša otázniky.

V pitevnej správe bolo, ako vždy, srdečné zlyhanie, tá zázračná formulka, zbavujúca každej zodpovednosti. Každý predsa vie, že bez srdca sa nedá žiť. Ďalšie pridané diagnózy svedčili o snahe vyvrátiť každú pochybnosť o nevyhnuteľnosti smrti a zabrániť prípadnej myšlienke na preskúmanie správnosti terapie. Viac ako tri roky si chodil po lekároch a sťažoval si na problémy, ale každé vyšetrenie bolo negatívne a nielen lekári, ale aj my sme ťa už začali pokladať za hypochondra. A na srdce si si nesťažoval nikdy. A naraz: Bum. Diagnóz ako maku. Vraj si to nemohol prežiť.

Tak prečo si vlastne zomrel?

Niekto tvrdí, že na koronavírus. Niekto, že na to srdce. Aj pľúcnu nedostatočnosť. Aj mozgovú príhodu. Aj rakovina sa spomínala. Až sa čudujem, ako dlho si to všetko vydržal. V tej spúste názorov sa pravda úplne stratila…

Ja si myslím, že si zomrel aj preto, lebo nikto nemal záujem na tom, aby si žil.

To len my sme ťa mali radi.

Pre cudzích si bol len jedným z dôchodcov, čo im odžierajú peniaze a zaťažujú zdravotníctvo. Táto kríza ukázala, kto je kto. Myslím si, že si zomrel na nedostatok úcty k životu. Aj ľudia, ktorým sme verili, podporovali ich a chránili, sa v ťažkých chvíľach prejavili ako cynickí sebci bez kvapky empatie, ktorí neváhajú obetovať životy svojich blížnych len preto, aby sa mohli zabávať, ožierať sa v krčmách či zahulákať si na športových zápasoch. V honbe za peniazmi sa charakter úplne stráca a z „miluj blížneho svojho ako seba samého“ zostali len zdrapy. Kde zostal súcit, kde empatia? Čo je dôležitejšie ako život?

Zomrel si preto, lebo bez srdca sa nedá žiť.

Odpočívaj v pokoji, Majko…