Aby som bol ohľaduplný k chlípnym čitateľom, ktorí očakávajú pikošky, hneď na úvod musím objasniť, že sexualita toho zážitku je len obrazná: zje.al som sa zo schodov. Mám totiž problémy s kĺbmi a dvadsaťkilová taška s nákupom prevážila moje ťažisko na mieru nezlučiteľnú so vzpriameným postojom. Tak, a viac sexu už nebude…
Suseda trpí sklerózou multiplex.
Podchvíľou sa šuchtá vedľa bicykla na nákup či k lekárovi, lebo je veľmi statočná a od nikoho nič nechce. Od nikoho nič nechce hlavne preto, lebo má doma dvadsaťročného parazita, ktorý leží na gauči, rýpe sa v nose a nechá sa obskakovať. Samozrejme, že sme jej to vytkli. Výsledok je ten, že ho obskakuje ešte viac, aby sa chudáčik nemusel ani pohnúť, a zároveň odmieta našu pomoc, len aby sme jej už nič nehovorili. Dnes som sa ale na ňu nemohol pozerať, ako sa plazí okolo plota na zastávku autobusu a takmer násilím ju posadil do auta. Zaviezol som ju do nemocnice a počkal, kým vyjde von. A keď už sedela v aute spýtal som sa, či nepotrebuje nakúpiť, lebo pozerať sa na to, ako sa ťahá s taškami na bicykli bol horor, aj keď sa vždy našiel niekto, kto jej tie tašky do druhého poschodia odvliekol. Synátor zriedka.
Nakúpili sme. Keď už, tak poriadne. Ja som taký nákup tuším nikdy nemal. A ako iniciatívny blbec som behal po Lídli a plnil jej požiadavky. Najviac ma fascinovali jej poznámky typu: a ešte toto má môj syn rád. Aj vo mne párkrát vzkypela žlč, ale to viete, pred cudzou ženou sa človek akosi viac kontroluje. Nuž čo, nakúpili sme, dotrepali to do auta a odviezli zdarne domov. Až po schodoch na to druhé poschodie som sa s tou taškou skotil, niečo z tašky vypadlo, ale prežil som to. Suseda zaochkala a ešte ma vyhrešila, vraj či mi to bolo treba.
Nuž – nebolo.
A to ani nevie, že parazitov neznášam.
Ale pomáhať si predsa musíme, či nie?