Základom materialistickej filozofie je myšlienka, že spoločenské bytie je podmienkou spoločenského vedomia. Dnešný religio-okulno-virtuálny kapitalizmus nás naopak presviedča, že za každým činom je myšlienka. A vraj ani lístok na strome sa nepohne bez vôle všemohúceho, či už nebeského alebo pozemského. V ostatnom čase som náchylný veriť aj tomu. Moji spoluobyvatelia tejto planéty sa – v zjavnej snahe byť originálni za každú cenu – utiekajú aj k myšlienkam, za aké by v minulosti bez pardónu putovali do blázninca. A nič tak nepriťahuje pozornosť ostatných, ako nové a nevšedné pohľady na všedné a bežné veci. Výsledkom je všeobecná strata súdnosti a objektivity. Všetko to, čo nás od nepamäti obklopovalo a s čím sme sa už dávno zžili je spochybňované, relativizované, ba až prekrúcané do iných, netušených dimenzií. Svet ovládla neistota, nedôvera a strach. Pod vplyvom iných výkladov sme prestali veriť aj vlastným očiam. Pozeráme sa na svet objektívmi kamier a počúvame cez frázy rétorov. Všeobecná neistota plodí strach z budúcnosti, ale my cieľavedome vyhľadávame to, čo v nás ten strach podporuje. Najčítanejšími správami sú zlé správy a ľudské nešťastia, hrôzy a katastrofy nás priťahujú ako magnet. Niekdajšie svetlé zajtrajšky nahradila temná realita dneška a my si sadáme každý večer k svietiacim debničkám v očakávaní, aké nové hrôzy priniesol tento deň. Vyzerá to ako čistý masochizmus, ale v skutočnosti je to len snaha byť informovaný o každom nebezpečí, aby sme boli naň pripravení. Takto sme udržiavaní v permanentnom strachu a niekomu tam hore to zjavne vyhovuje. Už sme si na to zvykli. Už sme súčasťou tohto rozsievania strachu a už ho aj sami šírime. Nové technológie nám umožnili osloviť oveľa viacej spoluobčanov a najúspešnejší blogeri sú tí, ktorí nám predstavia tie najdesivejšie vízie. Sadáme na ne ako muchy na lep. Dávame im jednoznačnú prednosť pred správami pozitívnymi, ktorým už neveríme, lebo sme asi prijali myšlienku, že na tomto svete už nič dobré nemôže byť. Zlé správy sme povýšili na pravdivé správy. Religio-okultno-virtuálny svet nás prestúpil skrz-naskrz a naše myšlienky sú prevažne čierne. Ktosi tam hore sa smeje.
Myslím, že do tohto stavu sme sa vsúkali sami. Svet je taký, aký si ho urobíme, a ak je pravdou, že naše myšlienky sú základom našej reality, tú temnotu máme na svedomí len a len my. Žiadny svetapán by nezmohol nič, ak by sme mu v tom nepomohli. Ak by sme my sami neprikladali polienka do ohňa svojho zotročovania. Ak by sme sa dokázali dohodnúť na tom, čo a kto nám škodí a zmietli ho z tohto sveta. Je nás viac, bola by to pre nás hračka. Museli by sme sa ale zbaviť svojej servilnosti k mocipánom a pochopili, že morálka pánov je využiť a odhodiť. Museli by sme začať konečne ťahať za jeden povraz. Držíme ho v rukách…