Tak isto, ako som ich držal Pelegrínimu. A poviem vám, nechcel by som byť v ich koži.
Zdá sa, že Blog Pravda je baštou opozície voči terajšiemu premiérovi a nebudem sa tváriť, že neviem prečo. Desať rokov boja proti Smeru a deštrukcie jej vlády nie je tým najlepším predpokladom na vytvorenie niečoho konštruktívneho. Každopádne, Matovič vyhral voľby s veľkým náskokom, zvolili si ho ľudia a my to musíme rešpektovať. Aj keď – medzi nami – ísť voliť len preto, aby sa tam nedostali „tí druhí“ je podľa mňa dosť úbohé. Žiaľ, na Slovensku je to pravidlom. Matovič vyhral preto, aby nevyhral Smer. Každopádne – už je po voľbách. Proti gustu žiadny dišputát.
Na druhej strane, Matovičove vízie sú mi sympatické. To, že sa chce pýtať ľudí, ako by si vedenie štátu predstavovali mi vonia náznakom priamej demokracie, po ktorej všetci tak túžia. A ak niekto napíše, že je to len zbavovanie sa zodpovednosti, ten zjavne po demokracii netúži. Možno túži po silnej ruke, lebo – aj to tu už zaznelo – Slovač potrebuje len veľký bič a malý dvor. No ak sa pokladáme za svojprávnych, mali by sme to aj dokázať. Nebojovali naši predkovia celé stáročia za samostatné Slovensko preto, aby sme im teraz ukázali, že si sami vládnuť nevieme.
Matovič prevzal žezlo vo chvíli, ktorú mu môže závidieť len masochista. Aj oveľa ostrieľanejší politici dnes zlyhávajú, zlyháva aj Európska únia a charaktery sa vyfarbujú. Mnohé mantry, ktoré do nás nasúkali naši noví spojenci sa ukazujú ako prázdne frázy a účelové klamstvá, a keď príde na lámanie chleba, každý ostáva sám. Keď ide o život, takzvaní priatelia nás zradia a bez problémov aj okradnú. V takejto chvíli sa to naše rozhádané Slovensko prejaví ako veľmi disciplinované a naraz sme dávaní za vzor aj tým, ktorí sa z nás ešte včera vysmievali. Opatrenia, zavedené touto vládou zjavne zaberajú a my sme sa podľa hodnotenia medzinárodnej agentúry o najbezpečnejších krajinách objavili na treťom mieste na svete. Aj náš veľký vzor Amerika nás dal za príklad ostatným. Asi naozaj nie sme takí zlí, ako si sami o sebe myslíme. A možno – ak to vydržíme – budem my tými hrdinami, ktorí zvládli túto vážnu krízu najlepšie. Ak sa nám to podarí a Matovič bude dávaný za príklad ostatným krajinám, potom možno všetci pochopíme, že to nie je ani šašo ani blázon a podarilo sa mu niečo, čo iní nedokázali. A možno – ak sa zbavíme nenávisti – sa mu aj poďakujeme. Dovtedy by sme ale mali v prvom rade prestať hľadať rozdiely v názoroch, spojiť sa a pomôcť mu. Vykrikovať, že mne nebude rozkazovať nejaký trnavský šašo – to naozaj nie je namieste. Doterajšie opatrenia tejto vlády zaberajú, tak sa ich držme. Veď ide o naše životy…