Hovorí sa, že v núdzi poznáš priateľa. Keď ide o život, skutočne a nielen na papieri, prejavia sa charaktery v plnej nahote. Pravda vypláva na hladinu a každá lož klesne na dno. Keď ide o život, frázy, sľuby a plané drísty už nikoho nezaujímajú.
Hovorí sa tiež, že spolky sú čertove voľky. V Európe zomierajú tisícky ľudí a Únia sa nevie rozhýbať. Europoslanci akoby zaliezli pod teplú Bruselskú perinu a nevystrkujú nosy. Taliansko si to zlizlo naplno, ľudia zomierajú po tisícoch, ale kamaráti zo spolku akoby to nevideli. Keď ide o život, pomôžte si sami. Museli priletieť Rusi. Tí sankcionovaní. Aj Číňania, ktorí tak veľmi porušujú ľudské práva. Ďalší dôkaz, ako veľmi sme manipulovaní masmédiami a ich vlastníkmi.
Pandémia koronavírusu nám nastaví zrkadlo. Uvidíme sa v ňom nahí ako ten kráľ, ktorý si navrával, že má nové šaty. Trblietavé pozlátko spadne a zostane len skutočnosť. Keď ide o život, ligotavé konfety zavíria vzduchom a odplávajú kade ľahšie. Opona spadne, cirkus končí. Možno pánboh, možno príroda, ale niekto sa už naň nedokázal pozerať. Pravda napokon vždy zvíťazí, a čím dlhšie sme sa jej bránili, tým bolestivejšie bude precitnutie. Naraz začíname volať po ľudskej spolupatričnosti, empatii a súcite. My, ktorí sme už individuálnu slobodu povýšili nad všetky prirodzené cnosti, čo nás úspešne previedli stáročiami až k dnešku. My, ktorí sme namiesto ťahania za jeden povraz postavili na piedestál morálky kult osobnosti celebrít a statočnú prácu pre spoločnosť zosmiešnili a znevážili. My, ktorí sme sa nepoučili z minulosti a skúsenosti starších odhodili do koša pohŕdania. Naraz sa ukázalo, ako veľmi potrebujeme tých, ktorým sme sa vysmievali, lebo sa nevedeli prispôsobiť duchu dneška a nedokázali žiť z okrádania ostatných. A možno prídeme aj na to, že peniaze sa nedajú jesť, piť a ani dýchať.
Nevieme, ako to dopadne. Pandémia je stále na vzostupe. Možno – ak budeme mať to šťastie a prežijeme ju – vyjdeme z tejto skúšky poučení a vrátime sa k hodnotám, ktoré nás môžu zachrániť. Ak v nás zostal aspoň kúštik zmyslu pre pravdu, pre tú skutočnú a nie len televíznu, možno pochopíme, kto je tu záchranca a kto iba vrah. Možno v nás strach zo smrti opäť zobudí ľudskosť, zahrabanú pod hromadou zbytočného haraburdia, ktoré sme celý život zhŕňali v domnienke, že čím viac vecí budeme mať, tým budeme šťastnejší. Ale možno zasa zvíťazí démon mamonu a tí, pre ktorých je to zhŕňanie alfou a omegou ich života vynájdu liek a budú nám ho za ťažké prachy predávať, takže bude len pre bohatých. V takom prípade nám už nebude pomoci…