Tam kdesi za obzorom

Verím že táto vírusová kríza nás znova naučí, o čom je život. Lebo je jasné, že už sme na to zabudli. Základné životné potreby sú nevyhnutné a spoločenské bytie je podmienkou spoločenského vedomia. Najprv musíme žiť, aby sme mohli špekulovať. Bez jedla, vody a vzduchu, bez strechy nad hlavou a ochrany pred zimou by sme neprežili a teda ani nevymysleli, že umelci, úradníci, burzoví makléri, politici či športovci sú pre nás dôležitejší ako tí, ktorí dorábajú chlieb náš každodenný, hoci sú nielen materiálne, ale už aj morálne podhodnotení. Roboš je dnes nadávka. Masmediálna technika  a bezmedzná sloboda umožnila mudrovať aj tým, ktorí nikdy nepocítili materiálny nedostatok, hoci nikdy nič skutočne potrebné nevytvorili, ale najviac mudrujú práve oni. A my ich za to štedro platíme. Naopak, skutoční hrdinovia, ktorí živia, obliekajú a liečia tento svet sú vďaka pokrivenej morálke zaznávaní, utlačovaní a zosmiešňovaní parazitmi. Keď ide o život, rýchle sa ukáže, kto je dôležitý a kto sa iba priživuje. Ak by sa takouto morálkou začali riadiť aj oni, ak by si povedali, že je nespravodlivé, aby oni živili kohosi, kto vie len natŕčať ruku a začali ju natŕčať tiež, tento svet by skolaboval za pár chvíľ. Život na tejto planéte funguje len preto, lebo niektorí ťahajú, aby sa iní mohli viezť. Tých zopár robošov, ktorí tú káru ťahajú, už naozaj nevládzu. Kára je príliš ťažká. Je načase zoskočiť a pomôcť im.

Verím že táto kríza nás znova postaví späť z hlavy na nohy.

Verím a dúfam, že to nebude stáť veľa ľudských životov.

Verím, že sa poučíme a uvedomíme si, čo má skutočnú cenu…