Tam kdesi za obzorom

Niektoré veci sa opakujú. Hoci čas konštantne plynie smerom z minulosti k budúcnosti, existujú javy, ktoré sa pravidelne či nepravidelne zjavujú a postupne zapisujú do histórie sveta. Problém je, že ak by sme sa z nich chceli poučiť, občas tú periodicitu nevieme predvídať. A ešte horšie je, ak si začneme myslieť, že sa už učiť nemusíme…

V ľudskej histórii existujú tzv. zlomové momenty, kedy sa zdanlivo pokojné plynutie času a prirodzený beh sveta otrasie až v základoch a cesta ľudstva začne smerovať niekam, kam by to nikto nepredvídal. Pokrok starých civilizácií naraz zmetie z povrchu zemského bojový vpád barbarov a pochová nastúpenú cestu do prachu zabudnutia. Obdivuhodné stavby, poklady ľudského umu aj ducha sú zašliapané do zeme a len zriedkakedy sú ďalšími generáciami znova vynesené na svetlo božie. Vtedy žasneme, čo všetko predchádzajúce generácie dokázali, a možno sa aj zamyslíme nad tým, ako ďaleko by sme ako ľudstvo boli, keby sme sa mohli vyvíjať bez ničenia, vojen a násilia. Niekto možno namietne, že práve vojny pomohli rozvoju techniky a strach o život vyburcoval ľudstvo k nebývalým pracovným výkonom, to ale len ukazuje, akí bezbranní sme k vlastným slabostiam a ako ľahko uveríme tým, čo nás vo vlastnom záujme manipulujú. Boj dobra so zlom je – zdá sa – nekonečný.

V ostatnom čase tieto pravdy nadobudli na aktuálnosti. Sociálne spravodlivá spoločnosť, o akej snívali najlepší myslitelia ľudstva už odpradávna, sa stále stráca kdesi v diaľke ako povestné Šangri-la v horách Tibetu a zjednotenie ľudí s cieľom dosiahnuť takúto spoločnosť nám uteká asi ako spojenie koľajníc na obzore. Hoci máme toľko možností, koľko sme nikdy nemali, rozpory akoby narastali. Myšlienka spoločného dobra naráža na rozdielnosť názorov a to, čo nám kedysi bolo jasné ako facka, naraz nadobúda tisíce tvárí a milióny názorov. História sa opakuje. Tak, ako vízia faraóna Echnatona v starom Egypte o spravodlivom spoločenstve, kde by každý dostal svoj diel, bola zašliapaná do prachu púšte chamtivosťou a ľudskou hlúposťou, a v histórii sa opakovala ešte veľakrát potom, tak aj dnes sme svedkami vracania sa do minulosti a pochovávania toho, čo sme silou umu a prácou rúk dosiahli. Mali sme tu prosperujúci štát, vybudovaný na ruinách vojny len statočnosťou ľudí, často bez nároku na odmenu. Nechali sme si ho spľundrovať a rozkradnúť.  (Kto neverí, nech si pozrie videá youtubera menom Ivan Donoval).  Stále tu máme dosť ľudí ako je Zorg z filmu Piaty element, ktorí pokladajú deštrukciu za základ pokroku. Kde sme už mohli byť, nebyť ich. Ideologickí barbari pľundrujú náš svet a my sa nevieme dohodnúť na tom, či a ako sa ich zbaviť.

Niektoré veci sa opakujú. Rozumný človek sa z minulosti poučí. Hlupák chyby opakuje…