Hneď v úvode musím povedať, že sa politike nerozumiem. Ani nechcem. V záujme zachovania zdravého rozumu a akej-takej miery optimizmu z diania okolo nás sa všetkým hrôzam vyhýbam, takže tento prehľad našej politickej scény je – ako sa hovorí – z lietadla. Jednako – úplne vyhnúť sa politike nedá a pokiaľ nežijete v pivnici a stravu vám nepodávajú okienkom, čosi sa na vás nalepí.
Aké možnosti teda máme?
SMER – Celou spoločnosťou teraz rezonuje najmä súdny proces okolo vraždy mladého novinára aj iných zločinov a prepojenie zločincov na vládne špičky. Hoci má strana SMER stále najvyššie preferencie, tieto kauzy jej veľmi ublížili a celá opozícia unisono prehlasuje, že s nimi do vlády nepôjde. Treba však spomenúť aj sociálne opatrenia, ktoré mnohým ľuďom pomohli.
OľaNO – Prekvapenie len pár dní pred voľbami, kedy sa z okydávaného parlamentného šaša stal takmer kráľ napokon až také prekvapujúce nie je. V tomto maraste pôsobí jeho účinkovanie na niektorých ľudí takmer ako ľalia na hnojisku. Treba však spomenúť, že politika tejto strany bola až doteraz takmer výhradne o deštrukcii.
ĽSNS – Úporný boj proti fašizmu priniesol Slovensku paradoxne vysoké preferencie strane, ktorá je spájaná práve s fašizmom. Hľa, čo všetko je u nás možné. Nebyť tohto toxického základu, pôsobia vyjadrenia predstaviteľov tejto strany naozaj rozumne a mnohí občania sa s ním v kútiku duše stotožňujú – a voľby sú anonymné. Spojiť sa s nimi však všetky strany odmietajú už z princípu.
ZA ĽUDÍ – Strana bývalého prezidenta a jej preferencie sú zjavným trucpodnikom proti Smeru, a tiež dôkazom, že na Slovensku je možné všetko. Hoci všetci vedia o kauzách s pozemkami, krátení daní či úžerou, zdá sa, že to mnohým ľuďom nevadí. Nuž čo, proti gustu žiadny dišputát.
PS-Spolu – Táto nová strana vystrelila spolu s voľbou prezidentky ako raketa, čo znova potvrdilo túžbu mládeže voliť čokoľvek, čo tu ešte nebolo. Voličskú základňu zjavne prebrala strane SAS, aj jej líder kedysi bodoval sľubmi o legalizácii mäkkých drog, a keď sľuby nesplnil, mladí prevekslovali k tomu, kto sa pozitívnym vzťahom k nim netají.
SME RODINA – Áno, líder tejto strany pôsobí dojmom rozumného človeka, ale žijeme na Slovensku, a tu sa veľa frajerok, veľa peňazí a podozrenia z prepojenia na Mafiu neodpúšťa.
KDH – Nový líder tejto tradičnej strany ju pozdvihol z prachu nedôvery znova do parlamentných čísel, ale ochotné spájanie sa so stranami úplne odlišnými túto dôveru zasa narúša. Taký mačkopes tu ešte nebol.
SNS – Kedysi jedna z najsilnejších strán sa prepadla až k hranici zvoliteľnosti. Možno je to tým, že jej nový líder nepije, možno tým, že kopírovanie diplomoviek či bozkávanie výložiek sa ani u nás nepokladá za dôkaz dôveryhodnosti. Nákup drahej vojenskej techniky túto nedôveru ešte posilnil.
SAS – Kedysi líder opozície, dnes na samom okraji priepasti. Ani kuchárska kniha jej vodcu to nezachráni. Naopak, rozkol vo vedení nesvedčí o jednote, a to ľudí odrádza.
Ostatné strany podľa preferencií nemajú veľa šancí, a Slováci sa radi prikláňajú k tým, ktorí šance majú. Preto je málo pravdepodobné, že by sa do parlamentu dostali, hoci nie sú zašpinené kauzami a hoci v niektorých sú ľudia, ktorí sa už osvedčili. Ale – ako sa už viackrát stalo – preferencie sú jedna vec a výsledok druhá. Možno sa ešte dočkáme prekvapenia. Z toho, čo sa nášmu voličovi ponúka, ide však skôr depresia a zdá sa, že voliť si môžeme – ako obvykle – iba menšie zlo.