Stredoveký florentský politik a autor literárnych diel o štátnom zriadení Nicolo Macchiaveli vyslovil poučku, ktorá sa nesie stáročiami až do dnešných dní: Rozdeľ a panuj. Otvorene či skryto sa ňou riadia významní riaditelia a organizátori našich životov v totalite či tzv. demokracii a zdá sa, že v modernej dobe čoraz viac. Oproti stredoveku totiž majú v rukách veľmi účinný nástroj, masmédiá, pomocou ktorých sa dá dirigovať mienka ľudstva tak účinne, ako dosiaľ nikdy v minulosti. Česi hovoria, že „co je psáno, to je dáno“, a Slováci zasa: „papier nepustí“. Zvykli sme si veriť napísanému ako písmu svätému a ak sa to spracuje do obrazovej podoby a valí sa na nás z obrazoviek televízorov dennodenne – uveríme. Veď sme to videli na vlastné oči. Pritom – každý novinár či kameraman by nám vedel o manipulovaní týchto „právd“ rozprávať priam fantastické romány.
Otázkou je to staronové: Cui bono?
Ak sa chceš dozvedieť, prečo nám predkladajú ťažko overiteľné klamstvá ako pravdu, treba sa spýtať: Komu to prospieva?
Z celej histórie vývoja ľudskej spoločnosti čnie ako maják jediné: Nikdy by sme neboli tam, kde sme, keby sme nedokázali spojiť svoje sily a ťahať za jeden povraz. Za všetko, čo tu človek má, vďačíme spolupráci a pochopeniu, že sami nedokážeme nič, ale v spolku s inými takmer všetko. Platí to pre každé odvetvie ľudskej činnosti, ba spolupráca na dnešných projektoch je nevyhnutná. Ako je teda možné, že v úsilí o nové technológie, pomáhajúce zlepšiť náš život, sa spojiť vieme, ale v základných veciach organizácie našej spoločnosti sa nevieme dohodnúť? Ako je možné, že dnes nevieme jednoznačne zadefinovať, čo je dobré a čo zlé a potácame sa v chaose pri určovaní životných priorít? Prečo sa vieme dohodnúť na technologických postupoch pri výrobe nesmierne zložitých zariadení, ale nedokážeme pomenovať každodenné neduhy, ktoré nám preukázateľne škodia?
Prečo sa nevieme dohodnúť?
Nuž, v jednom sa – aspoň drvivá väčšina – dohodnúť vieme. Takmer všetci by sme chceli, aby bolo dobre. Žiadny duševne zdravý človek si neželá vojnu, ničenie a zabíjanie. Zachovanie života a jeho úspešný rozvoj je v záujme snáď každého jedinca druhu Homo, k tomu je motivovaný prírodou, bohom aj spoločenskými zákonmi. Prečo sa teda nesprávame podľa toho, k čomu sme týmto všetkým motivovaní? Zmiatol nám snáď niekto jazyky, že sa nevieme dohodnúť? Sme už tak blízko Bohu, že sa nás zľakol? Alebo nás má už v pazúroch diabol a robí si s nami, čo chce? Môžeme si snáď za to sami?
Zneužívanie ľudskej viery v dobro, lásku a spravodlivosť je najťažším zločinom. Postaviť proti sebe dobrých ľudí, aby sa zabíjali v mene niečej idey je trestuhodné. Kedysi sa to dialo bežne, ale dnes sme snáď už natoľko vyspelí, že to nemusíme dopustiť. Lebo nás sú milióny. To my sme tá sila, ktorá hýbe týmto svetom, to my si riadime náš svet. Diabol je výmysel tých, ktorí nás chcú zbaviť zodpovednosti za naše konanie. Uvedomme si, že svet je taký, aký si ho urobíme a bedákať nad tým aký je skazený je výrazom našej neschopnosti dohodnúť sa. Spojme sa. Pomenujme to, čo nás rozdeľuje a odstráňme to. Prestaňme sa oháňať svojou jedinečnosťou a skúsme sa prispôsobiť záujmom spoločnosti. Bude nám všetkým lepšie. Len spoločným úsilím dokážeme vybudovať svet taký, aký chceme. Naučme sa načúvať svojim oponentom, naučme sa rozumieť im, veď základ máme všetci rovnaký. Ak budeme chcieť, určite sa dohodneme. Nedajme sa manipulovať hŕstkou patogénov, neskáčme im na lep. Otvorme oči a pozrime sa na svet triezvo, bez manipulátorov a sprostredkovateľov. Neverme ich rečiam o nepriateľoch, lebo jedinými nepriateľmi sú tí, čo nás chcú rozdeliť. Nenechajme sa rozdeľovať, veď sme všetci Ľudia. Spojme sa! Určite to ešte dokážeme…