Obchodný duch je – tak ako všetci duchovia – neviditeľný. O to viditeľnejšie sú následky jeho činov. Máloktorý z jeho kolegov dokáže tak poprevracať životy nás, bežných smrteľníkov. Máloktorý vzbudzuje také rozporuplné reakcie.
Obchodný duch je – ako sa dnes hovorí – kontroverzný. Kontroverznosť je slovo, ktoré sme vymysleli na láskyplné pomenovanie niekdajších darebákov, podvodníkov a hajzlov, lebo dnes majú svoje práva aj tí najväčší lotri, čím väčší lotor, tým viac práv. Morálka aj zákon stoja na strane zloduchov, a ten obchodný je jeden z najväčších. Kedysi bolo nemorálne, aby niekto nadmerne bohatol z práce rúk iných, ale dnes je razené heslo, že nie je problém vyrobiť, problém je predať. V preklade to znamená, že najväčším machrom je ten, kto vyžmýka z kupujúceho najväčší rozdiel medzi výrobnou a predajnou cenou. A tí, ktorí si takýmto zdieraním či úžerou nadobudli najväčšie majetky, majú dosť peňazí nielen na právne odobrenie svojej činnosti, ale aj na presadenie novej morálky. Že sa im to podarilo, dokážu niektorí diskutéri hneď tu pod článkom.
História obchodu je dlhá. Už v dávnej minulosti existovali špekulanti, ktorým sa nechcelo pracovať, tak jediný sval, ktorý k zdroju svojej obživy potrebovali, bol jazyk. Zblbnúť a oklamať poctivého výrobcu, ktorý pre statočnú prácu nemal na podvody čas ani schopnosti, to bola vizitka „dobrého“ obchodníka. Takisto, ako dokázal presvedčiť zodretého roľníka o tom, že plod jeho práce nemá takmer žiadnu cenu, tak potom presvedčil kupujúceho, že ten plod je veľmi cenný. Už vtedy to nazývali šikovnosťou, ale občas sa poctivci naštvali a darebáka obchodníka hnali kade ľahšie. Sú známe prípady pogromov, ktoré títo naštvaní ľudia robili na Židov, čo najviac bohatli práve na obchode, vtedy hnev poctivcov dosahoval takej intenzity, že aj domy horeli a tiekla krv. Postupom času však peniaze zvíťazili, obchodníci si kúpili právo aj morálku a stala sa z nich kasta nedotknuteľných. Poctivcom zostali len mozole a morálne pohŕdanie. Dnes už sa len výnimočne stane, žeby sa chudáci vzbúrili proti svetovláde obchodu, hoci napätie stále trvá a dokáže vygradovať až do podoby zničenia svetového obchodného centra a tisícov obetí…
Slováci v minulosti obchodného ducha nemali. Dokázali len makať a držať hubu. Na políčku plnom kameňov kdesi pod Tatrami sa lingvistika veľmi nepestovala. Preto máme v tomto smere v modernom svete sklz. Kým sme si tu bačovali sami, ešte to ako-tak šlo, ale odkedy sme si sem pustili obchodných duchov zo zahraničia, prúdia naše ťažko zarobené peniažky tam. Ale to je vraj v poriadku…