tvrdil vo svojej piesni jeden český spevák niekedy v sedemdesiatych rokoch, a aj keď v tom čase mal na mysli hlavne priateľstvo so sovietskym zväzom na večené časy a nikdy inak, ukázalo sa, ako je všetko relatívne. A že skôr platí to: nikdy nehovor nikdy.
Jedna krásna a múdra žena mi kedysi povedala, že priateľstvo je cennejšie ako láska, lebo je spoľahlivejšie a nepodlieha tak veľmi emóciám. Nuž áno, ten najnežnejší cit je naozaj veľmi krehký, často veľmi hlboký a preto jeho strata či zrada viac bolí. To preto sa mu po skúsenostiach mnohí vyhýbajú a nechcú si ho radšej pripustiť. V dnešnej dobe nedôvery k blížnym je skutočná láska naozaj riziková a odovzdať sa jej bezo zbytku je pokladané za hazard. To preto si nechávame zadné vrátka ako únikovú cestu, ak nás ten druhý sklame, aj keď vieme, že tá skutočná žiadne zadné vrátka nepozná. Navykli sme si všetko brať akosi podmienečne a ťažko sa zmierujeme so skutočnosťou, že v oblasti citov neplatí tržná ekonomika a to bankové: má dať – dal. Ktosi tam hore to zariadil celkom naopak a bohatneme tým, čím viac lásky dáme…
Bolí aj strata priateľstva. Niekedy príde chvíľa, keď uvidíme toho, koho sme dlho za priateľa pokladali, v úplne inom svetle. Niekedy stačí len zopár slov, a ten lúč, ktorý nám blízkeho osvetľoval, sa kamsi strati. Stmavne, počernie, zodpornie. Hlavne ženy majú tendenciu pre pár slov radikálne zmeniť názor a emočnú hladinu z plusu do mínusu. Muži to niekedy ani tak nemyslia, proste len prišla chvíľa, ktorá im na pery priniesla čosi, čo ženu urazí. Venušankám proste isté slová Marťanov znejú inak. Ešte chvíľu sú ochotné dúfať, že dotyčný sa len pomýlil, preto o tom aj zažartujú, keď ale muž tú emočnú zmenu nevycíti a pokračuje, sťahuje nad seba mrak, ktorý už rozptýliť nejde. To preto sa potom musí siahodlho ospravedlňovať a prácne hľadať slovká iné, ktorými do vzťahu znova pustí slnečný lúč…
Myslím, si, že porovnávať lásku a priateľstvo je nesprávne. Obe tu existujú pre nás a spájajú nás. Obe sú tým najkrajším, čo môžeme zažiť a obe by sme si mali pestovať, hýčkať a rozvíjať. Všetci predsa chceme, aby náš život bol krásny a bohatý na city a pocity, ktoré sa nedajú nahradiť ničím…