Ľudská viera v dobro a spravodlivosť je, zdá sa, nekonečná. Ak sa hovorí, že nádej zomiera posledná, tak viera je schopná potlačiť všetky inštinkty a aj zdravý rozum. Aj keď sa pokladáme za najrozumnejší zo všetkých živočíšnych druhov na tejto planéte, kvôli viere radi opúšťame aj posledné zvyšky rozumu a ideme za tým, čo so zdravým úsudkom nemá pranič spoločné. Držíme sa svojej viery silnejšie ako kliešť hostiteľa a nepovolíme v nej ani keby všetky fakty sveta tvrdili opak. Niektorým veciam veríme viac ako vlastným očiam, ušiam, či ostatným zmyslom.
Neviem ako vám, ale mne voľba pani Čaputovej pripomína voľbu prezidenta Havla. Tiež sme o ňom nič nevedeli, ale hanbili sme sa to priznať, aby sme nevyzerali ako hlupáci, a tak sme tlieskali jeho zvoleniu, keď už všade písali, aký je to známy dramatik a humanista. Jeho diela sme mali možnosť vidieť až potom, keď už bol zabývaný na hrade, a tak sme im zo slušnosti zatlieskali, lebo sa to tak patrilo, a nie preto, že by nás umelecky nadchol ožratý Landovský alebo odhalené prsia pani Kolářovej.
Chápem.
Ľudia majú aj onakvejšie starosti ako pátrať po tom, prečo a komu americkí židia udelili Goldmanovu cenu. K voľbám u nás sa už dáno nechodí preto, aby vyhral ten, kto si prezidentský úrad zaslúži, ale len preto, aby nevyhral ten druhý. Záporná motivácia, samozrejme, prináša záporné výsledky. Darmo už budú dnes podaktorí dokazovať, že na premiestnení pezinskej skládky mala tá pani len minimálnu zásluhu a nikoho nezaujíma názor tých, ktorí tým rozhodnutím utrpeli. Ľudia majú onakvejšie starosti, ako pátrať po pravde. Chcú veriť. Je to pohodlnejšie. Hlavne aby sa tam nedostali tí, ktorých znenávideli. Právom či neprávom. Pani Čaputová má oveľa príjemnejšie chovanie ako Fico, a ak sa postaví ako Johanka z Arku na čelo boja proti zlu, dáme jej svoj hlas. Všetci chceme dobro a spravodlivosť. Napriek tomu, že je vernou pokračovateľkou predošlého prezidenta, obvineného z úžery a podvodov. Ak by si niekto myslel, že rovnakú chybu nemôžeme urobiť dvakrát, je na omyle. Môžeme.
Chápem.
Ľudia potrebujú veriť.
Raz sa to predsa musí podariť…