Dnes mám narodeniny. Možno aj preto sa ma Vianočné sviatky dotýkajú akosi viac a osobnejšie. A možno aj preto by som chcel vyjadriť svoju vďaku a úctu tým, ktoré ich vytvárajú a zabezpečujú, našim mamám či partnerkám, lebo bez nich by žiadne Vianoce neboli. V mnohých rodinách sa až dnes skončilo obdobie upratovania, vysávania, prezliekania perín, nákupov, varenia, pečenia a ozdobovania príbytkov, aby pre tento sviatočný čas vyzerali útulne a milo. A v mnohých rodinách sa až dnes skončilo obdobie nervov a hádok, keď sa tie naše mamy snažili zapojiť do týchto prác aj deti či partnerov, ktorí na také čosi nie sú zvyknutí, lebo si zvykli, že to všetko robí tá mama. Tá mama, ktorá ich vždy len hýčkala a ofukovala, lebo veď to sú jej zlatičká a lásky najdrahšie. Tá mama, ktorá sa vždy tak ľahko nechala opinkať výhovorkou, že sa musia učiť a radšej urobila aj tie najťažšie práce sama, len aby sa jej lenivé deti nemuseli zdvihnúť z postele. Tá mama, ktorá si radšej nechala vyťahať ruky taškami plnými nákupov, len aby jej muž nemusel vstať z gauča pri televízore, vytiahnuť z garáže auto a pomôcť jej. Tá mama, ktorá už dva týždne behala s vysávačom, odťahovala nábytok a vytierala prach, a ak nevládala odtiahnuť ťažkú skriňu a požiadala o pomoc niektorého člena rodiny, dostalo sa jej takej reakcie, že veď to netreba a načo stresuje.
Aj u nás to tak bývalo. Boli sme štyri deti a mame som pomáhal len ja. Tá naša nadmerne empatická a mierumilovná mama sa radšej zodrela, ako by opakovane prosila o pomoc ostatných, ktorí sa pourážali, pozaliezali do svojich kútov a vyliezli až vtedy, keď bolo všetko hotové. A potom sa musela na nich ešte usmievať, aby nekazila vianočnú náladu…
Všetko súvisí s výchovou. Čo sa zamladi naučíš, to v dospelosti nájdeš. Ak sa deti naučia len brať, nikdy nebudú vedieť dávať. Láska z ich mamy urobila otrokyňu a ony si to ani neuvedomujú. Pokladajú to za normálne. Aj keď sú už dospelé. Keď sa oženia či vydajú, dotiahnu na Vianoce celú svoju rodinu na krk svojej starej, často už chorľavej mame, lebo veď takto si zvykli. Rátajú s tým, že už ich existencia je pre mamu darom a nechajú sa obsluhovať a obskakovať. Ak by im pripomenula, že už nevládze, zosmiešnia ju a vyhrozia, že už viac neprídu. Dnes je taká doba. Vybabri s každým prv, ako on vybabre s tebou. Niet ľahšej obete, ako vlastná mama…
Dnes je veľký sviatok kresťanov.
Narodenie toho, kto sa za nás obetoval.
Kde zostala mama?