Najhoršie na opatrovaní starých ľudí nie je to, že sa musíte denne pozerať na duševný aj fyzický rozpad ich osobnosti. Naši najbližší nám odchádzajú a to odchádzanie je často veľmi bolestné. Moja svokra má 96 rokov, ešte nedávno to bola čiperná osoba s vynikajúcou pamäťou, ktorá dokázala odrecitovať celého Turčína Poničana. Najhoršie nie je to, že teraz si už nedokáže spomenúť ani na to, čo pred hodinou obedovala. Nie je najhoršie, keď už nemôže jesť to, čo vy, a tak sa musíte prispôsobiť jej diétnemu jedálničku alebo variť dvojmo. Najhoršie nie je ani to, že už pre jej hluchotu musíte zmeniť svoje návyky a z vašej tichej domácnosti sa stane uvrešťaný kút, a všetko musíte kričať dvakrát. Najhoršie nie je to, že už kvôli nej nemôžete nikam ísť ani si vziať dovolenku, lebo vás nemá kto zastúpiť. Hoci vaša práca je bagatelizovaná, nechce ju robiť nikto. Najhoršie nie je ani to, že už nie je schopná sa po sebe upratať a tak jej krásne vyupratujete vy, a keď sa do tej čistoty postaví z kresla, odkiaľ vás sledovala, povolia jej držáky a vypustí obsah hrubého čreva nielen na to kreslo, ale aj jeho široké okolie. A nesmiete dať najavo ani najmenší prejav nevôle, lebo je z toho sama nešťastná a vy ju popri odstraňovaní sračiek musíte tíšiť, že veď sa nič nestalo, hoci to nebolo prvý a určite ani posledný krát. Najhoršie nie je to, že jej musíte prisahať, že sa to nikto nedozvie, aby nemala hanbu pred príbuznými, lebo tí príbuzní žijú v sladkej nevedomosti o tom, čo opatrovanie takej starej osoby obnáša, zato si myslia, že to aj tak robíte len pre peniaze a tých dvesto euro je za to viac ako dosť. A nie je najhoršie ani to, že keď tí príbuzní prídu babičku pozrieť, presnejšie skontrolovať ako sa o ňu staráte, tak ich musíte patrične pohostiť a skákať okolo nich ako slúžka, kým oni sedia na gauči a buzerujú. Neskúšajte sa nasrať. Pohrozia, že už k vám neprídu a babička vás bude obviňovať až do smrti. Dá sa vydržať aj to, že pri každej návšteve zázračne ožije a vy sa nestačíte čudovať, aká ja znova čiperná a ako nič nepotrebuje, takže vám nikto neuverí ak začnete hovoriť o tom, koľko je s ňou starostí. Keď všetci odídu, znova je na umretie. Neskúšajte jej to vytknúť. To si nezaslúži, je to predsa vaša mama. Neskúšajte dať najavo ani najmenší prejav nevôle, naopak, ona sama je z toho všetkého nešťastná, takže vaším poslaním je trvalý úsmev na tvári a plné ústa optimizmu.
To všetko nie je najhoršie, dá sa na to zvyknúť.
Najhoršie je vedieť, aké zbytočné je všetko vaše úsilie a ako to všetko skončí…