Sme malý národ. To je fakt. Neznamená to, že by sme boli menejcenní, je to len konštatovanie, že patríme k tým menej početným. Pre niekoho je to ale dôvod ku komplexom a ak sa hovorí, že malý pes viacej breše, aby sa zviditeľnil, tak pre niekoho je príslušnosť k malému národu dôvodom, aby sa primkýnal k národu väčšiemu. Ako ten mravec, ktorý sedí za uchom slonovi, idúcemu po moste, a zahlási: ale dupeme.
Primkýnanie k väčšiemu národu má svoje výhody. Napríklad obranné. Lichotenie zo strany malého zvyšuje sebavedomie veľkého a navodzuje pocit, že v prípade ohrozenia ten veľký toho malého ochráni. Veď sme priatelia, nie?
Slováci sú geneticky národ submisívny. Cudzie nechceme, svoje si nedáme. Odjakživa sme sa k niekomu primkýnali. Aj s tými krvilačnými Turkami sme dokázali spolunažívať. Aj Maďarom sme sa vedeli zalíškať a vzbudiť v nich dojem, že sú národom oveľa väčším, ako sú. Len čo sa ukázalo, že Nemci chcú hrať v Európe prím, urýchlene sme sa primkli k nim a odtrhli sa od národa, ktorý nám bol oveľa bližší. Až keď prišiel Stalingrad a následky s ním spojené, vymysleli sme SNP a svojho veľkého spojenca zradili. Ukázal sa väčší pes, tak sme sa zasa urýchlene primkli k tomu. Nový veľký brat z východu nám pomohol proti starému a my sme ho oslavovali celé roky, až kým sa nám neprejedol. Generácia tých, čo vítali osloboditeľov z východu vymrela, a ich deti si našli nový idol. Západnú kultúru. Častušky vymenili za rock and roll a z veľkého brata si začali robiť posmešky. Vďačnosť sme vyhodili na smetisko a začali sa primkýnať k úplne inej kultúre. Nový veľký brat sa tiež rád nechá škrabkať za uškom a s tým my máme bohaté skúsenosti. Že sme znova zradili priateľa, to nás netrápi, tak ako nikdy predtým. Život je zmena…
Momentálny stav análolezectva je v našich končinách dosť rozporuplný. Kým starší, ktorí zažili vítanie sovietskych vojakov a úľavu z konca vojny, ešte stále nostalgicky spomínajú, mladší sú už plne globalizovaní západnou kultúrou, lebo o tú im ide predovšetkým. Možnosť počúvať hudbu z Ameriky je pre nich dôležitejšia ako všetky morálne kritériá, a technický pokrok si cenia viac ako tradičné hodnoty. Zábava je dôležitejšia ako čestnosť, statočnosť či zodpovednosť a pekné klamstvo majú radšej ako nepríjemnú pravdu. Ba viac, obrátia si pravdu na svoj obraz a opakujú svoje obľúbené klamstvá až dovtedy, kým sa nestanú skutočnosťou. Masmédiá im v tom ochotne pomáhajú…
Slovensko je vo svete pomerne malým psíkom, a preto je primkýnanie sa k väčšiemu logické. Možno je logické aj popieranie stáročných právd, ak to slúži svojmu účelu, teda lichoteniu veľkému bratovi s nádejou, že to – keď bude zle – ocení. Horšie je to s tým popieraním morálky. Ak sme vo svete známi svojou vierolomnosťou, ťažko môžeme čakať, že nás bude náš momentálny veľký brat brať vážne. Aj on sa totiž môže ocitnúť v pozícii toho, ktorý nebude potrebovať len poškrabkať, ale skutočnú pomoc, lebo misku váh niekedy dokáže preklopiť aj maličkosť. Análolezectvo má od skutočného priateľstva ďaleko. A spojenec, na ktorého sa nedá spoľahnúť, je pre každého skôr nožom za chrbtom, ako oporou. Tak sa k nemu aj stavia…