Na tej našej geriatrii. . .

16. apríla 2018, nautilus, Diagnóza

Na našej súkromnej rodinnej geriatrii riešime každý deň veľmi závažné existenčné i neexistenčné problémy. Keďže mládež rieši tak nanajvýš predčasné voľby, slobodu tlače, výroky politikov či iné nepodstatné sprostosti, na vážne problémy sme sami. Pri rannej káve preberieme nielen všetkých rodinných klientov nemocníc, ale aj potenciálnych zákazníkov pohrebných služieb. Včera sme riešili naozaj odpudivé vredy našej svatky, čoraz ťaživejšiu švagrovu demenciu ako aj postup rakoviny sesternice z druhého kolena. To sú veľmi vážne problémy, ktoré sa nás dotýkajú bezprostredne, lebo aj my sami ich prežívame.

Dnes sme riešili tému odchodu z tohto sveta. Tu sa názory našej komunity rozdeľujú. Kým bohabojná časť rodiny sa trpne porúča do rúk Hospodina a spolieha sa na to, že on rozhodne, čo bude po smrti s ich dušou, my materialisti musíme riešiť najmä otázky tela. Babička Anička prehlásila, že jej je úplne jedno, čo s ňou bude po smrti a necháva len na svedomí pozostalých, ako s jej nebohým telom naložia. Pravdaže, nezaujíma ju ani to, že práve pozostalí túto otázku riešiť musia a ani to, kde na to vezmú peniaze. Babička Helenka zasa má na pohreb odložené, zato ešte nie je rozhodnutá, či chce byť pochovaná alebo spopolnená. Keďže chce mať všetko pod kontrolou aj po smrti, dosť nás to znervózňuje, lebo má dávno po deväťdesiatke a – nechcem kuvikať – ale je načase rozhodnúť sa. Včera sme telefonovali aj s babičkou Boženkou, sedemdesiatničkou s pokročilou rakovinou krčka maternice, ktorá sa stará o svoju deväťdesiatpäťročnú mamu, vraj už pre ňu nemá plienky a či by sme jej mohli nejaké požičať. Jej manžel, sedemdesiatpäťročný invalidný dôchodca, ktorý sa stará o chod domácnosti a má problémy s dýchaním, sa včera zasa dusil. A vraj ich jediný syn je zasa bez peňazí, tak ho museli zasa zasponzorovať.

To naše deti sú oveľa ohľaduplnejšie. Peniaze si od nás pýtajú len zriedka. Zato nás prídu pozrieť takmer na každé narodeniny, meniny či iné sviatky. Babičke aj bonboniéru donesú. Posedia, pojedia, popijú, aj so svojimi starosťami nás oboznámia. O našich problémoch nevedia. Úspešne ich pred nimi tajíme. Majú toho veľa, nechceme ich zaťažovať…