Francúzsko nie je pre Slovákov typickou dovolenkovou destináciou, ak nerátame Paríž, kde už mnohí z nás boli. Ja nie. Aj keď sa tam už roky chystám a zrejme sa budem chystať až do smrti. Lebo viac ako Eifelovka, Montmartre či Sacré-Coeur ma láka more. Francúzska riviéra je zážitok iného druhu.
Poznávací zájazd na Côte´d Azur organizovala kedysi skvelá cestovná kancelária Tiptour za cenu, ktorou nechávala konkurenciu ďaleko za sebou. Prešli sme veľkú časť talianskeho aj francúzskeho stredomoria a dodnes na to rád spomínam. Už festivalové mesto San Remo je zážitkom, čierna pláž, pravoslávny chrám s pozlátenými kupolami, tržnica s plodmi mora od výmyslu sveta či všadeprítomní predajcovia drevených Pinocchiov, zrejme odtiaľto pochádzajúcich. Ďalšia cesta pobrežím vedie do pohraničného mesta Menton, odkiaľ je to len na skok do kniežatstva Monaco. Z podzemných garáží vás výťah vyvezie len kúsok od oceánografického múzea s replikou žltej ponorky a úžasným parkom. Cudzokrajné rastliny, palmy, jazierka s červenými rybami. Z druhej strany skaly palác rodiny Grimaldiovcov, staré delá, namierené na more a vojenská garda v svojráznych uniformách. Práve prebiehala obradná výmena stráže. Kúsok od brány lavička s úžasným výhľadom na prístav a celé kniežatstvo ako na dlani. Potom cesta dolu schodmi a po nábreží, kde kotvia lode zo všetkých kútov sveta, ďalej tunelom v skale až ku svetoznámemu kasínu, kam vás livrejovaní lokaji pustia len v dlhých nohaviciach, asi aby ste im nekazili imidž. Jednorukým banditom môžete venovať aj celkom drobnú mincu, ale ďalej do červenej zamatovej chodby vás nepustia. Trocha nižšie na pobreží úžasná japonská záhrada a ešte ďalej morský bazén plný rýb, kde si môžete zadarmo zaplávať.
Festivalové mesto Cannes je v sezóne obľahnuté turistami zo všetkých kútov sveta, najmä slávna Croisette, prímorská promenáda s festivalovým palácom, červeným kobercom na jeho schodoch a odtlačkami dlaní najslávnejších hercov všetkých čias. Je zábavné prejsť sa ňou, najväčší ruch je tu najmä večer, keď pouliční umelci vytiahnu svoje inštrumenty a priamo na chodníku tvoria svoje diela. Obchodíky pri chodníku nesú zvučné názvy ako Chopard či Cristian Dior a po ceste sa premáva viac Rolls-Roycov ako kdekoľvek inde. Pred hotelom Carlton bola svadba, svadobní hostia sa tu miešali s turistami, takže keď nás livrejovaný čašník ponúkol šampanským, neodmietli sme.
Mestečko Grasse leží kus od mora v horách. Práve tu sa kedysi začala sláva francúzskych parfémov, v múzeu pri hlavnej ceste uvidíte všetky tie krivule a destilačné prístroje, v ktorých sa miešali bylinné výťažky od výmyslu sveta. Sprievodkyňa vám všetko vysvetlí a, samozrejme, nasmeruje do poslednej miestnosti, kde si môžete tunajšie výrobky zakúpiť. Zakúpili sme. Malo to názov Côte´d Azur a stálo to asi päť euro.
V Saint Tropez sme sa stratili. V prístave, po ktorom kedysi pochodovali mažoretky v tom slávnom filme s Funesom, bolo tak veľa ľudí, že sa nám naša skupina stratila z dohľadu. Keďže sme vedeli, kam idú, spýtal som sa jedného staršieho manželského páru, kdeže je tá slávna Gendarmerie, žandárska stanica. Pokrútili hlavou. Buď nerozumeli po anglicky alebo im to nič nehovorilo. Napokon sme ju našli sami. Ošarpaná budova na malom námestíčku, zabudnutý svedok zašlej slávy. Cesta naspäť zázračnou provensálskou krajinou popod strmé červené skaly na morskom brehu aj okolo políčok voňavej levandule bola nezabudnuteľná.
Nice je veľké mesto. Promenade des Anglais je dlhá asi šesť kilometrov. Po celej dĺžke palmová alej. Obchodíky s dômyselnými suvenírmi, boulangerie a patisserie, blší trh so sprostosťami od výmyslu sveta. Hore schodmi až ku kaskádam, umelému vodopádu vysoko nad mestom, z ktorého je krásny výhľad na celú anglickú promenádu, prístav i mesto pod nohami. Naspäť dolu, štrková pláž, more a mŕtva vlna, ktorá nám zaplavila deku so všetkými vecami, takže sme ju sušili v autobuse po celej ceste až domov…
Korzika je francúzska, ale Korzičan nie je Francúz. Po štyroch hodinách plavby z talianskeho prístavu Livorno do korzickej Bastie sme sa znova usadili v autobuse a smerovali pomedzi ostré skalnaté kopce na druhú stranu ostrova. Camping Pinede je navzdory svojmu názvu rozložený pod mohutnými platanmi kúsok od mestečka Calvi. Morská pláž s belavým jemným pieskom je vzdialená asi päť minút chôdze a more bolo v septembri príjemne teplé. Príroda všade okolo je veľmi pestrá, platany a borovice rastú až takmer pri pláži a ich vôňa napĺňa slaný vzduch ďalšími odtieňmi. Prešli sme celým pobrežím v dĺžke asi päť kilometrov a vnímali tú nevšednú krásu, od piesočných dún až po hradbu divokých skál, do ktorých narážali morské vlny s nebývalou prudkosťou. Tam, kde civilizácia skončila, boli len pichľavé kríky, divá šalvia a levanduľa, a ešte zopár polodivých koní.
Citadela mestečka Calvi na vysokej skale je viditeľná zďaleka. Ružový kostolík, pamätník Krištofa Kolumba, stánky so suvenírmi, úzke uličky vyšliapané stáročiami, čierna mačka v zamrežovanom okienku. Stredovek. Zo starej pevnosti, ktorá vraj nikdy nebola dobytá, skvelý výhľad na celú zátoku a more až za obzor.
Ille Rousse je niečo ako červený ostrov. Historický vláčik, trúbiaci za každou zákrutou pokrivených koľajníc, nás tam zaviezol asi o polhodinku. Zo stanice tie ostrovy vidno, dá sa na ne prejsť po hrádzi a sú skôr také hrdzavé. Na poslednom z nich na vysokej skale maják. Prešli sme až k nemu a vychutnali si výhľad na spenené hrebene vĺn na jednej, a na vrchol Monte Cinto na druhej strane. Miestna pláž s bielym pieskom bola plná, no miestečko sme si našli. Kdesi v horách zúril lesný požiar, nad morskou hladinou lietali požiarnicke lietadlá a naberali vodu. Vláčik späť šiel načas.
Korzika je krásna, divoká a neskrotná ako jej obyvatelia. Kto má rád prírodu, nájde tu takmer raj…
Korzika, Ille Rousse (foto: Nautilus)