Svet vybabrávačov a parazitov

12. marca 2018, nautilus, Diagnóza

 

Možno je to prírodný zákon.

Možno je vybabrávanie len pokročilejšou formou boja o prežitie, lebo človek sa vymanil z prírody tým, že deklaruje ochranu slabších jedincov a tým silnejším niečo zakazuje. Náročky píšem „deklaruje“ a nie „chráni“, lebo morálne pravidlá sú tu zjavne na to, aby sa porušovali. A vybabrávanie je spôsobom, ako tieto pravidlá obísť.

Snaha zneužívať iných je tu od nepamäti. V ostatnom čase sa však vystupňovala do krajnosti a svet dneška je tu pre tých, ktorí sa dokážu voziť na káre, ťahanej tými, čo vybabrávať nevedia. Obchádzanie pravidiel sa stalo podmienkou úspechu. To preto treba stále nové zákony, to preto sú tieto zákony neúčinné. Tí, čo sa dostali k moci určovať pravidlá, preukázali schopnosť vybabrať s ostatnými a uzákoniť také, aké vyhovujú im. Napríklad dlhší bič a pevnejšie opraty pre tých, čo ťahajú. Aby to bolo možné, treba využiť všetky prostriedky, lebo naivita ťahajúcich nie je bezmedzná a uveria len uveriteľným klamstvám. Našťastie, je tu aspekt „podľa seba súdim teba“, a ťahajúci si vo svojej poctivosti nevedia ani predstaviť, čoho je schopný človek, ktorý nikdy v živote neťahal, a ako veľmi mu záleží na tom, aby sa viezol. Že je schopný aj prevrátiť morálku hore nohami a zahrať divadielko, hodné profesionála. Špičkoví paraziti tu požívajú nielen materiálne výhody, ale aj morálnu úctu od tých, čo na nich robia. Spracúvajú myslenie ťahajúcich pomocou masmédií a valia do nich bludy, aké sa im hodia.

Jednou zo základných taktík, ako prinútiť ťahajúcich ťahať, je rozdeliť ich. Fyzicky, názorovo, morálne. Dnes sa už ľudia neschádzajú tak, ako kedysi. Už si nezdieľajú pocity verbálne aj mimozmyslovo, už sedia pri obrazovkách a prijímajú pocity iných. V záplave informácií, ktoré sú im predkladané, sa nemôžu vyznať, preto si vymýšľajú vlastné teórie, najradšej úplne bizarné, originálne, neskutočné. Namiesto toho, aby sa snažili oddeliť zrno od pliev, vyrábajú ďalšie plevy. Veria už len tomu, čomu chcú veriť, prípadne tomu, čo sami vymysleli. Koľko ľudí, toľko názorov. Ak príde k stretu s názormi iných, bojujú urputne a namiesto toho, aby sa snažili pochopiť, postavia hradby a strieľajú ostošesť. Tomu hovoria „sloboda“. Biť sa za svoj názor je príkaz dneška. Prikázali nám to tí, ktorým táto bitka vyhovuje, lebo kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Kým názorová sloboda je podporovaná, lebo prispieva k roztrieštenosti ťahajúcich, inde je nežiadúca. Každý má právo na svoj názor len dovtedy, kým ťahá. Kým vstáva ráno do práce a dáva svoje sily a um ťahaniu káry. Aj keď sa už objavili informácie o tom, že vďaka technike by už ani toľko ťahať nemusel, je žiadúce, aby bol súčasný stav zachovaný, lebo ten, kto ťahá, nemá čas premýšľať. Napríklad nad tým, prečo on musí ťahať a iný sa vezie…