Známy a populárny pražský sexuológ Miroslav Plzák kedysi definoval zaľúbenosť asi takto: žena sa zaľúbi do muža, ktorý podnieti jej fantáziu. Muž sa zaľúbi do ženy, ktorá podnieti jeho sexuálny pud.
Nuž, s odstupom času a pri všetkej skromnosti, dovolím si nesúhlasiť. Hovoriť za ženy nemôžem, ale z mužského hľadiska nepokladám sexuálny pud za to najdôležitejšie, čo muža k žene priťahuje. Zaľúbil som sa viackrát, ale že by ma k dotyčnej priťahovala iba predstava sexuálneho aktu, to by som nepovedal. Oveľa viac je v tom to, čo slovami ťažko opísať. Hádam najvýstižnejšie je to: vôňa ženy. Také to fluidum, ktoré sa vznáša kdesi v jej okolí, taká tá aura, ktorá ju odlišuje od ostatných. Niekto tomu hovorí aj výnimočnosť. Výnimočná je v tom zmysle, že v istej chvíli rozbúši srdce a rozšíri zreničky tak, ako žiadna iná. V takej chvíli akoby sa rozžiarila a oči muža vnímajú každý jej pohyb, každé gesto a každé slovo ako rajskú hudbu, plnú zázračných tónov a melódií. V tej chvíli je úplne nepodstatné, ako ju vnímajú iní či ako sa vníma sama, a vôbec nezáleží na tom, či je malá či veľká, čierna alebo blondína. Dokonca nezáleží ani na tom, aký typ ten muž preferuje. V tej chvíli zaúčinkuje niečo mimo ľudský rozum a tá žena sa pre toho muža stáva kráľovnou, najúžasnejšou zo všetkých žien. To je zázrak, zvaný zaľúbenosť. Mal by ho prežiť každý aspoň raz…
Hovorí sa tiež, že zaľúbenosť je prechodný jav, ktorý netrvá dlho. Iste by si každý prial, aby trval čo najdlhšie, ale trvalá zaľúbenosť je z praktického hľadiska nepraktická, lebo zatieňuje rozum a bráni dotyčnému v činnostiach, nutných pre život. Ideálne je pretaviť ju do stavu mierneho šťastia, ktoré pomáha krvnému obehu, no nezatieňuje hlavu. Taktiež je vhodné, ak muž dokáže stotožniť tú žiariacu vílu s Aničkou či Marienkou, v ktorej tele tá víla je. Keď muž skutočne miluje ženu, nemal by to byť pre neho problém.
Pravdaže, to, ako sa bude vzťah dvoch ľudí vyvíjať po tom, keď zaľúbenosť prejde, závisí od oboch. Tu sa prejaví, či muža k žene priťahoval len ten sex, a keď dosiahne jeho naplnenie, stráca záujem. K trvalému vzťahu treba – nech si kto chce čo chce hovorí – oveľa viac. Ak jediným miestom, kde si dvaja rozumejú je posteľ, ten vzťah nemá budúcnosť, jednoducho preto, že život nie je len posteľ. Ktosi povedal, že ženy potrebujú úctu a muži obdiv. Vždy, za každých okolností by mal muž či žena cítiť, že je pre svojho partnera čosi viac ako nafukovacia panna či robertko. Aj keď je milovanie krásne a môže byť vyvrcholením všetkých túžob, vždy tam musí byť ešte niečo, čo tomu milovaniu dáva zmysel a pre čo je len čerešničkou na torte.
Keď muž miluje ženu, vtedy žije naplno…
A žena?
Veď napíšte…