Priznám sa, mám ju aj ja. Ale len jednu. Tú starú primitívnu, ešte z Redmontu. Naši americkí priatelia vymysleli niečo, čo nenechá chladným nikoho, kto má v tele aspoň trocha testosterónu a kto nevie odolať volaniu bojových pudov našich predkov. Na pozadí histórie vytvorili niečo veľmi súčasné, čo tie bojové pudy vybudí nezriedka až do závislosti a čomu neodolá snáď žiadny chlap. Nielen pubertiak, ale aj taký, ktorému sú už všetky ostatné pudy zapovedané…
Nuž čo.
Človek sa učí celý život a ten, „kdo chvíli stál, již zústal opodál“. Tak som sa v snahe nezostať pozadu namotal na počítačovú hru a aspoň občas si ju musím zahrať. Veď o nič nejde…a rozhodne nie som závislý…(!)
Od chlapcov z Ameriky som sa naučil veľa.
Tak napríklad to, ako s kým vybabrať.
Je dôležité vybudovať si zázemie, to jest spľundrovať prírodu do maxima, ale prv, ako si zničím svoje územie, okradnúť suseda. Treba ho obabrať čo najskôr, kým si vôbec uvedomí, že je okrádaný, lebo potom sa už začne brániť. Ak sa mi podarilo ukradnúť mu veľa, môžem si budovať svoju armádu, ktorou ho premôžem a budem ďalej okrádať. Stratégia boja je v prvom rade pozabíjať civilné obyvateľstvo, doslova ich vyhladovať, aby sa nemohli brániť. Treba dôsledne zničiť ich domy a rozbiť ich polia, aby nemali kde bývať a čo jesť. Potom ich podviživených bojovníkov bez domova zabijem ľahko. Zabíjanie civilov a ničenie ich majetku je teda oveľa dôležitejšie, ako boj na bojisku s ich bojovníkmi. Pravdaže, historická kulisa starých civilizácií je tu len naoko, vždy ide o moc a teda hoci hra nesie názov Age of Empires, budovanie nie je dôležité. Dôležité je ničenie. Budovať môžeme až potom, keď dôsledne okradneme všetkých susedov a všetkých do jedného pozabíjame. Alebo použijeme svojho kňaza, ktorý niektorých donúti zmeniť farbu na tú našu. Prefarbený nepriateľ sa tak stane naším a pomáha nám v boji proti niekdajším svojim…
Áno, toto všetko som sa naučil od našich amerických priateľov.
Poučili ma o tom, ako svet funguje podľa návodu z najpokrokovejšej krajiny sveta, a som rád, že mi pomohli byť „in“…