Tak sa to píše v písme, ktoré sme uznali za sväté, ale keďže svätosť nie je povinná a my máme slobodnú vôľu, vyberáme si aj z toho písma len to, čo sa nám hodí. V ostatnom čase sa sebaláska stala alfou a omegou nášho počínania, kdekto tvrdí, že ak chce človek mať rád iných, musí mať v prvom rade sám seba a ak namietnem, že to zaváňa sebectvom, neverí. Miluj blížneho svojho ako seba samého znie ako imperatív, ktorý v nás vzbudzuje nevôľu: čo nám má kto rozkazovať. Máme predsa slobodu a demokraciu.
Občas mám pocit, že je až príliš veľa tých, ktorí slobodu a demokraciu pokladajú za dôvod, aby vypustili svoje temné „ja“ na svetlo božie, aby sa prestali „pretvarovať“ a konečne „boli sami sebou“. Nepamätám sa, že by niekedy v minulosti bolo medzi nami toľko závisti, nenávisti, arogancie a zloby. Ak toto je prejav úprimnosti, no tak spánombohom. Sloboda a demokracia je zjavne dôvodom, aby sa ich temná duša prejavila. Akoby sa celé roky „neslobody“ museli pretvarovať, akoby požiadavka slušnosti bola pre nich bremenom, ktorej sa konečne zbavili. Konečne môžu byť sami sebou.
Pravdupovediac, nečudo. Na zemi je už viac ako sedem miliárd ľudí, takže si už prekážame. Oveľa viac ako pocit spolupatričnosti tu vládne nervozita z preľudnenosti a aj keď vieme, že bez podpory iných by sme nevedeli existovať, vyčleňujeme sa do skupín, náboženských, politických, klubových. Všetci ostatní sú nepriatelia. Všetkých ostatných pokladáme za zlo, ktoré ohrozuje to, čo nás spája s našou komunitou a rozdielnosť názorov nám pripadá ako najväčší zločin. To preto sa nevieme dohodnúť. To preto bojujeme za svoju pravdu a iné pravdy odmietame. V tejto dobe informačnej presýtenosti je to akt záchrany pred úplným zblbnutím.
Nečudo…
A predsa…
Ak žiadame od iných, aby nás rešpektovali, čo takto skúsiť najprv rešpektovať ich?
Ak protestujeme proti nenávisti a násiliu, čo takto natiahnuť ruku a ponúknuť zmier aj tým, ktorých názory odmietame?
Čo takto pochopiť, že zlo plodí len zlo a nenávisť nenávisť, ale aj porozumenie začína porozumením a láska láskou.
Čo takto skúsiť milovať blížneho svojho?
Nie preto, aký je, ale preto, aký som…