Teória užitočnosti nie je žiadna teória, ale čistá a jednoznačná prax. To len myslenie ľudí je čoraz komplikovanejšie, zamotanejšie a mútnejšie, takže rozoznať dnes skutočnosť od fikcie je čoraz ťažšie. Zdravý rozum či jeho fragmenty, občas ešte prebleskujúce zo záplavy účelových klamstiev a mystifikácií, ktorými je prešpikovaný každý deň našej radostnej súčasnosti, nám hovorí niečo iné ako náš mozog, zmagorený tými nezmyslami, a dostávame sa do rozporu, v ktorom sa občas zamotá aj zdanlivo duševne celkom zdravý človek.
Prax teórie užitočnosti vraví, že človek hodnotný pre ostatných je ten, ktorý prispeje niečím, spravidla praktickým, k tomu, aby sa iným členom spoločnosti uľahčil život, zlepšili podmienky, aby sa cítili lepšie. Zhodnotiť užitočnosť toho-ktorého člena spoločnosti pre ostatných nie je ťažké, a ak by existoval aj praktický spôsob hodnotenia, výsledky by boli všetkým jasné. Všetci sa predsa potrebujú najesť, obliecť či skryť pred nepriazňou počasia. Preto prínos ľudí, ktorí zabezpečujú ostatným jedlo, odev či strechu nad hlavou, je nespochybniteľný, a podľa toho by mal byť aj ocenený. A naopak tí, ktorí svojím konaním bránia ostatným v plnohodnotnom či lepšom živote, by mali byť rovnako po zásluhe ohodnotení. Spravodlivosť je predsa jednou z našich základných túžob a snáh. Aká je však skutočnosť?
Spravodlivosť na tejto planéte skončila, myslím, s vynálezom peňazí. Tak, ako je tomu zakaždým, keď sa medzi výrobok a spotrebiteľa postaví sprostredkovateľ. Systém zástupných hodnôt obrátil spravodlivosť hore nohami a zrelativizoval každú dovtedy nespochybniteľnú pravdu. Začala éra života „akoby“. Život „akoby“ presúva hodnoty skutočné na hodnoty zástupné. Ty mi dáš ovcu a ja ti dám za ňu papieriky, za ktoré ti niekto iný môže dať niečo, čo potrebuješ. Ak by tento systém fungoval dokonale, nebol by problém, lenže…lenže tento systém bol vytvorený práve preto, aby nefungoval. Aby sa vytvoril priestor pre špekulantov s nečistými úmyslami, ktorí majú v pláne iných podviesť, oklamať, okradnúť. Systém zástupných hodnôt je založený na viere. Viera v rukách špekulantov je silná zbraň. Umožňuje okrádať spoluobčanov o materiálne statky a uviesť ich do otroctva a odkázanosti nielen fyzickej, ale aj duchovnej. Umožňuje kupčiť s nádejou na lepší život, ako aj na lepšiu smrť. Umožňuje parazitovanie na dôvere tých, ktorí vytvárajú skutočné hodnoty v prospech podvodníkov, ktorí nedokážu nič iné, len priživovať sa na nich. Napriek tomu kupčenie s dôverou nebolo zahrnuté ani do desatora, ani do zoznamu smrteľných hriechov…hoci tam nepochybne patrí.
Nespravodlivosť sa, napriek rozvoju ľudskej spoločnosti, rozmáha čoraz viac. Zástupné hodnoty už prekonávajú tie skutočné, virtualita potláča prirodzené ľudské zmysly a viera v nezmysly dosahuje gigantické rozmery. Kupčenie s nádejou stavia tvorcov nepostrádateľných životných hodnôt do pozície sluhov tých, ktorí dokážu s nimi vybabrať. Užitoční ľudia sú pokladaní za hlupákov, ktorí nevedia nič iné, len pracovať. Podvod ovládol celú ľudskú populáciu, zničil vzťah k hodnotám a pokrivil úsudok každého z nás. Ak sa tento trend nezmení, nebude nikto, kto by napiekol chlieb či postavil dom, zato všade bude plno prostredníkov a obchodníkov… až do chvíle, keď už nebude čo predávať. Čo bude potom?