Pozeral som sa na ňu.
Bola taká nádherná.
Hrdá a čistá a biela ako sneh.
Labuť…
Plávala po hladine s takou gráciou, až jej všetky ostatné živé tvory závideli.
Plávala pomaly, priam sa vznášala, za zvuku krásnej hudby, takej jemnej a citlivej ako ona sama.
Ten pohľad, ten zvuk, ten pocit ma naplnil toľkou krásou, až mi srdce zamrelo a tajil sa dych…
…až som zúfalo zatúžil po dotyku tej krásy a…
…cítil sa ako princ na bielom koni …
…čo bozkom prebudí…
…zakliatu princeznú.
Princovia vraj bozkom odklínajú žaby, ktoré sa potom zmenia na krásne princezné, ale…
…aká krásna musí byť princezná, zakliata v labuti?
Aká je hrdá a čistá a nádherná?
Aká je žena, ukrytá v toľkej kráse?
Aké má srdce a akú dušu a čo všetko dokáže?
…tá krásna žena z mojich snov…