Sú ľudia, ktorým to nechýba.
Aspoň sa tak chovajú.
Žijú si tým svojim konzumným životom, zháňajú peniaze, pracujú, debatujú, pijú, jedia, sedia, spláchnu… a znova dokola. Raz za rok idú na dovolenku, aby bola zmena a aby sa na nej mohli tešiť na to, že sa vrátia do práce. Doma ich čaká dobrá žena, ktorá navarí, uprace, vyperie, pri príchode z práce jej dajú pusu a majú pocit, že svoje manželské povinnosti si tým splnili. Do istého veku praktizujú aj ranný sex ako povinný telocvik, lebo ranné erekcie chcú svoje, a už si nepamätajú, že večer zaspali ako poleno, teda v čase, kedy ich žena túžila po…
Po čom?
Po čom asi tak túži najviac?
Čo je to, čo dokáže zovrieť srdce ako do klieští, ukradnúť dych a vyraziť slzy do očí? Čo je to, čo z tej romantickej tmavej noci a manželskej postele urobí klietku, v ktorej sa nedá nadýchnuť? Čo to je, čo z milovanej bytosti na dosah ruky urobí chrápajúceho netvora?
Život je taký. Plný starostí, práce a odriekaní. Zlaté mušky šťastia sú neposedné, ak aj niekedy pristanú, dlho sa nezdržia. Zatrepú krídelkami a frrrr…už ich niet. A na mieste, kde ešte pred chvíľkou sedeli, leží už len ten chrápajúci….
Je to zvláštne. Človek chce vždy to, čo nemá. Niekomu láska nechýba. Buď jej má dosť a viacej nepotrebuje, alebo je proste taký… bezláskavý. Pracuje, debatuje, politizuje. Viac nepotrebuje, teda pardón, až na tie erekcie…
Veľa žien si sťažuje na nedostatok citu. Na deficit pohladení a objatí, na absenciu pekných slov. Rozdiely medzi Marsom a Venušou spôsobujú, že aj toto muži chápu len ako výzvu na sex, a čudujú sa, ak ich žena odmietne. Čo vlastne tie baby chcú? Nuž, napokon aj ten sex… keď to tí chlapi inak pochopiť nevedia.
Áno, každý chce to, čo nemá. Niektorí muži potrebujú najmä kuchárku, upratovačku a práčku…a ešte aj sexuálnu mašinu. Iní zas reprezentačný kus, ktorý by ladil s ich Mercedesom. A sú aj takí, ktorí by „za kúsok lásky šli aj sveta kraj“. Srdce im lieta v oblakoch z každej maličkosti a každé pohladenie vracajú dvojnásobne. Podľa psychológa ale takýmto správaním len berú žene priestor pre túžbu, preto sú spravidla nešťastní, lebo naplnenie ich túžob býva obvykle len dočasné a „sveta kraj“ stále v nedohľadne. Zaľúbia sa ľahko a svoju vyvolenú nosia na rukách až do chvíle, kým sa jej to nezunuje a nezačne vyžadovať niečo iné. Byť romantikom aj drsným chlapom je náročné a nie každý to zvládne…
Srdce v oblakoch je nebezpečná diagnóza, a šťastie len muška zlatá…