Milujem hudbu

26. marca 2017, nautilus, Vox humanum

Milujem hudbu. Takmer akúkoľvek. Nemusím akurát dychovku, tej som sa svojho času prejedol a na dedinských zábavách na západe našej krajiny zažil aj situácie „nezlučiteľné so životom“.

Hudba je o inom.

O tom, čo slovami vyjadriť nejde.

O tom, čo rezonuje v srdci a rozvibruje dušu aj telo frekvenciami všetkých farieb, tónov, harmónií. Hudba je ako život: tichá aj snivá, melodická a povznášajúca, mohutná ako letná búrka aj rytmická a vášnivá ako milovanie v daždi…

Milujem hudbu.

Dokáže zázraky.

Zažil som obdobie, keď mi bolo veľmi ťažko. Zrútil sa mi svet, stratil som všetko, pre čo som žil, opustili ma tí, ktorých som miloval. Bola sobota večer, teda čas, kedy sa všetci ľudia schádzajú po dlhom pracovnom týždni, aby boli spolu, pretože sa majú radi. Sedel som sám vo svojej jedinej izbe na svojej jedinej stoličke a hľadel do bielej steny pred sebou. Balvan na duši som odľahčoval fľašou vodky, ktorú inak neznášam a dobrovoľne by som ju do úst nedal. Potreboval som sa ale týrať, tak ako mních v kláštore, ktorý zhrešil, a alkohol sa mi zdal predsa len miernejší ako bičovanie tela až do krvi…

A vtedy som ju začul.

Odkiaľsi z hlbín paneláku zaznela hudba.

Klavírne tóny si razili cestu k môjmu sluchu len s námahou, v tichých pasážach sa strácali celkom, ale tie hlasnejšie zneli zreteľne, najmä v allegre, a prenikali nezadržateľne tou sivou hmlou, v ktorej som sa utápal, a nalievali mi do žíl, už otupených tou gebuzinou, novú krv. Bolo to ako transfúzia. Bolo to akoby ma ktosi ťahal z temnoty hrobu na svetlo božie a ukazoval mi rajskú záhradu plnú kvetov, vtáčikov a motýľov. Bolo to, akoby ma ktosi pohladil a povedal: neboj sa, zasa bude všetko dobré…

Dodnes neviem, čo to bolo za skladbu.

Neviem ani, čí anjel strážny sa dohodol s tým mojím, aby mi ju pustil.

Viem len to, že ma zachránil.

Viem len to, že keby som bol vtedy tú litrovú fľašu vodky stiahol celú, nedopadlo by to som mnou dobre. Odvtedy viem aj to, že hudba dokáže zázraky. Ak chcete plakať, nájdite si takú, pri ktorej môžete revať od bolesti a vyplaviť všetku bolesť sveta. Alebo takú, ktorá vás prinúti búšiť do steny a vymlátiť neprávosti všetky zuby. Alebo môžete plávať na morských vlnách takých mohutných, až sa vám zatočí hlava aj celý svet. Stačí len zatvoriť oči nechať sa unášať…

To všetko hudba dokáže… a ešte oveľa viac

Milujem hudbu, vie byť úžasná….