Sedávali pri našom stole. Ona – plavovlasá Nemka čosi po štyridsiatke, on – počerný Arab čosi po dvadsiatke. Chodili až po deviatej, naložili si zo švédskych stolov plné taniere. Očividne im chutilo. Ona zjavne spokojná, on zjavne unavený. Neprehodili medzi sebou ani slovko, zrejme si ani nerozumeli, rýchle sa najedli, kývli nám hlavami a odchádzali späť na izbu. Na pláži sme ich videli za celé dva týždne iba raz, aj to len na chvíľu. V jedálni hotela sedeli takéto páry takmer pri každom stole. Tí pri vedľajšom boli ešte rozdielnejší, Nemka ryšavá rapavá po päťdesiatke, vysmiata a šťastná, on zjavne pred dvadsiatkou. Občas pozrel na mňa, v tom pohľade bolo očividné pohŕdanie a výsmech, čosi ako pri hre „väčší berie“.
Spomeniem si na to práve teraz, keď sa sem hrnú tisíce Arabov a ženy si sťažujú na ich obťažovanie. Ale v Nemeckej televízii sa objavil odborník, ktorý to schvaľuje, áno, naši muži stagnujú, je len správne, že nám sem prúdi „nová krv“. A za rečníckym pultom Bundestagu sa dokonca istá poslankyňa nechala počuť, že v nemeckých mestách by už Nemci nemali tvoriť väčšinu. Nuž, chlapíkovi, ktorému kamaráti rozprávali o takých Európankách ako z hotela, sa nemožno čudovať. Ak chodia škaredé ženy za sex turistikou až k nemu domov, potom rád príde za tými krajšími sem k nám. Ak musia ženy za sexom chodiť tak ďaleko a ešte za to zaplatiť, zjavne sú ich muži celkom neschopní. Preto to pohŕdanie.
Áno, povedala mi kedysi moja známa Zorka, veľmi úprimná to žena. Je v tom rozdiel. Nielen veľkosť, ale aj výdrž. Mala som priateľa Mohameda, dokázal to robiť celú noc. Toľko žiadny biely nevydrží. Bolo to úplné zviera – zasmeje sa. Zorka je šťastne vydatá žena s dvomi deťmi, manžel je štátny úradník, preto je tá jej úprimnosť dosť odvážna. Napriek tomu som ju nedávno stretol v meste, bola celá vzrušená, prepáč ponáhľam sa, povedala, Mohamed je tu.
Viem, niektorým očiam sa tieto riadky nebudú páčiť. Priznať si, ako mnou dokáže zalomcovať matka príroda, to sa nepatrí. Emancipácia však už pokročila, ženy si môžu so svojím telom robiť čo chcú a nikto nemá právo ich obmedzovať. To preto majú počerní mládenci s primitívnymi pudmi toľko šancí. To preto je toľko žien ochotných stať sa majetkom niekoho, kto nemudruje a ide na vec. Všetci sme od prírody samci a samice, to nejde okecať. Poznám viacero dobrých a šťastných manželstiev, ktoré sa rozpadli práve preto. Volanie prírody je niekedy silnejšie, ako všetko ostatné…alebo je to inak?
Čo si o tom myslíte vy?