Dobrý človek ešte žije, na Morave víno pije – spieva sa v jednej pesničke, ktorá – žiaľ – nie je o Slovensku. Mrzí ma to. Nepoznám žiadnu slovenskú, v ktorej by sa spievalo čosi podobné, v tých našich sa často spieva o násilí, či aspoň o neverných frajáročkách. Akoby na Slovensku dobrí ľudia ani nežili. A pritom je ich tu neúrekom. Aj na tomto blogu. Dobrý človek sa pozná jednoducho: podľa toho, ako sa chová k svojim blížnym. Človeka robia dobrým jeho skutky, v prípade blogu slová, ktoré ťuká do klávesnice. Verte, ak má v srdci lásku, prejaví sa to aj v písomnom prejave. Sú ale aj iní. Nepochybne aj oni majú v sebe dobro, ale boja sa ho prezentovať. Možno si myslia, že chodiť so srdcom na dlani sa nepatrí, možno podľahli dnešnej móde hrubosti a širokých ramien, a možno zažili v živote veľa zlého, takže sa poučili a všetko dobro si schovajú hlboko dovnútra, aby ho ktosi nezneužil…určite je vás veľa takých. Teraz cez sviatky sme mnohí z nás zažili také to otváranie studničiek, také to „od srdca k srdcu“, lebo sme boli so svojimi najbližšími a preto sa nebojíme ukázať svoje lepšie „ja“. Oddýchli sme si – verím – od toho každodenného boja s tým zlým svetom všade dokola, presnejšie, boja proti svojim blížnym, na ktorých si tak sťažujeme, že nemajú cit. Boj ale prináša iba boj a my ho len podporujeme. Možnože človek, na ktorého si pred tými našimi príbuznými sťažujeme, si práve v tej chvíli sťažuje na nás. To preto sa nám všetkým zdá, že svet je taký zlý…
Tento blog je skvelé miesto. Môžeme tu – okrem sebarealizácie a prezentácie svojich názorov – aj spoznávať svojich blížnych. Môžeme ich spoznávať, takpovediac, zvnútra, nezakrytých vzhľadom a drahým oblečením a titulmi a funkciami, tu môže každý prejaviť čosi viac. Som tu už siedmy rok a spoznal som tu všelijakých. Takých, ktorí vidia len sami seba a bránia svoj názor aj za cenu ponižovania názorov iných a v písmenkách odhaľujú svoju skutočnú povahu, o ktorej možno nevedia ani ich blízki. Ale našiel som tu aj veľa dobrých ľudí. Aj keď mnohí už odišli, lebo ich zranilo to ubližovanie, zostalo tu dosť tých, ktorým nie sú slová ako empatia, súcit či priateľstvo cudzie. Áno, aj na Slovensku je veľa dobrých ľudí. Prial by som si, aby to tu, napriek všeličomu, vydržali. Aby tento priestor zostal pre nich miestom, z ktorého môžu to, čo majú na srdci, rozdávať. Lebo je veľa ľudí, ktorí to potrebujú. Aj ja. A želám im, aby im to ich dobro v duši zostalo aj v nadchádzajúcom Novom roku a aby mali stále chuť ho rozdávať. Potrebujeme ho všetci a čoraz viac…