píšem Ti tento dopis, tak ako tisíce iných ľudí, ktorí chcú byť na Vianoce obdarovaní, hoci nikto z nás Ťa nikdy žiadne balíčky nosiť nevidel. Ten deduško v červenom plášti a čiapke, ktorý prichádza kdesi z Laponska na sánkach, ťahaných sobíkmi, to je predsa Santa Klaus či dedo Mráz, to vie predsa každé dieťa. Snažím sa to pochopiť a preto si myslím, že Ty nosíš niečo iné ako Santa. A práve o to by som Ťa chcel poprosiť. Nie pre seba, ja mám všetkého dosť, ale zdá sa mi, že mnohým ľuďom chýbajú niektoré veci, ktoré nutne potrebujú, hoci o tom možno ani nevedia. Nevedia o tom preto, lebo sú príliš zaneprázdnení zháňaním vecí, ktoré nepotrebujú, ale musia ich mať, aby nimi ohúrili ostatných. Myslia si, že tým u nich stúpnu na cene. A niektorí aj preto, aby im ostatní závideli. Akoby nevedeli, že závisť je jedným zo siedmich smrteľných hriechov a „beda tomu, od koho pokušenie prichádza“. Viem, milý Ježiško, že Ty to vieš najlepšie, ale chcel by som, aby si túto dôležitú informáciu vštepil aj do vedomia tých, ktorí sa síce prehlasujú za Tvojich nasledovníkov, ale ich skutky sú úplne iné, než akým si ich učil. To preto teraz zháňajú po obchodoch ďalšie nové drahé mobily, notebooky či značkovú parfumériu, aby to dali svojim blízkym ako dôkaz svojej lásky k nim, akoby sa láska dala kúpiť za peniaze. Akoby nevedeli, že je v ich moci dať niečo, čo má skutočnú, nielen finančnú hodnotu. Akoby nevedeli, že to najcennejšie sa nedá kúpiť za žiadne peniaze, že to majú so sebou stále, ale možno to pokladajú za také cenné, že to nedajú nikomu na svete, ani tým, ktorých majú skutočne radi. Akoby sa báli, že ak dajú niekomu svoju lásku, nezostane im pre seba. Povedz im, milý Ježiško, povedz im to, čo sám najlepšie vieš, že tomu, kto má ešte srdce zdravé a nepokazené, tomu sa láska v ňom nikdy neminie. Že naopak, čím viac jej dajú, tým viac sa im jej v tom srdci narodí. Že to, čo dávajú, sa im raz vráti, a že nič nie je dôležitejšie ako láska. Povedz im, že úsmev a pohladenie je cennejšie ako ten mobil, a že sviatky mieru a pokoja sú tu preto, aby sme boli spolu a preto, lebo sa máme radi.
Tak, milý Ježiško, už vieš, prečo píšem Tebe a nie Santa Klausovi. Nepochybujem o tom, že on má plné sánky darčekov pre každého, zabalené v ligotavom papieri a niektoré aj veľmi drahé, ale sú aj také, ktoré sa do krabice zabaliť nedajú. Práve tie im môžeš dať. Ale možno ani nemusíš. Možno stačí, keď sa každý v tom predvianočnom zhone na chvíľu zastaví a nazrie do toho svojho srdiečka. Možno ani netuší, čo všetko sa tam ukrýva…