Alebo na Slovensku. Vmietla nám to do tváre priamo z obrazovky Zlatica Puškárová. Podľa najnovšieho prieskumu OECD sú vraj práve tieto dve krajiny najskorumpovanejšie na svete. Kam sa na nás hrabe Libéria, Burkina Fasso či Papua-Nová Guinea. Mimochodom, Mexiko, Gruzínsko a Slovensko majú aj najviac minerálnych prameňov, ale keďže účinky kyselky na sklon dávať a prijímať úplatky neboli dosiaľ vedecky preukázané, treba sa nám zamyslieť nad tým, čo to teda je. Žeby nedôvera k zákonným postupom? Alebo nadbytok peňazí? Alebo ich nedostatok? Veď aj v arabských krajinách mnohoženstvo spôsobil nedostatok žien, takže tí, čo na to majú, si kupujú to, čoho je málo, aby tak ukázali svoju moc.
Myslím, že na Slovensku je to práve naopak. Úplatkami riešime svoju bezmocnosť. Svoje presvedčenie, že za viac peňazí predsa musíme dostať viac muziky. Podplácame úradníkov či lekárov aj za to, na čo máme zákonný nárok, lebo vymôcť si ho iným spôsobom nevieme. No veď len skúste komusi povedať, že túto službu je nám povinný poskytnúť. Urazí sa a pomstí sa nám. Všetko je osobné. Bojíme sa hnevu pánov. Doktorov či úradníkov. Radšej teda skloníme chrbát a s poníženým úsmevom strkáme obálku aj tam, kde nemusíme. Bol by sprostý ten, kto by nezobral.
Áno, korupcia nie je o tých, čo berú. Brať je prirodzený jav, aj tá sliepka hrabe k sebe. Choré je dobrovoľne platiť viac. Poznám ľudí, ktorí dávajú úplatky tým, ktorých nazývajú svojimi priateľmi, aby ich títo ošklbali viac ako ako ostatných. Boja sa však toto „priateľstvo“ skončiť, aby sa dotyčný neurazil. Je to predsa „pán“. Tento nepochopiteľný postoj máme podaktorí v génoch, inak to vysvetliť nejde, akoby sme bez takýchto pánov ani nevedeli žiť. A každý, kto to pochopil to aj využije. Vyhovárať sa na „tých hore“je možno oprávnené, ale nič to nerieši. Spoločenskú klímu vytvárame my všetci, oni sa jej len prispôsobili. Bol by sprostý ten, kto by nebral, keď mu sami strkáme.
Slovenský národ je vraj druhý najskorumpovanejší na svete. Viete, kto to je? To sme my všetci…