Kytička nezábudiek na hrob serióznosti

21. septembra 2016, nautilus, Diagnóza

 

Drahí pozostalí, zišli sme sa tu, aby sme položili túto kytičku nezábudiek na hrob tej, ktorá nás opustila, zdá sa, už navždy. Odišla od nás, lebo sme si ju nevážili, a preto sme dopustili, aby zahynula. My, ktorí máme ešte v pamäti život s ňou, pociťujeme bolestnú stratu. Až teraz, keď jej niet, uvedomujeme si jej cenu a všetko to, čo pre nás znamenala. Že život s ňou bol ľahší, bezpečnejší a spoľahlivejší. Dnes už môžeme len spomínať na časy, keď slovo malo váhu skutku, keď sľub bol záväzkom a všetci sme sa snažili pomáhať svojim blížnym. Keď dobrá povesť bola viac ako majetok a čisté svedomie nám dovoľovalo pozrieť sa kedykoľvek do zrkadla. Keď sme mohli užívať chlieb náš každodenný s dôverou v toho, kto ho napiekol a bez obavy, čo je to za nový šmejd. Keď sme sa nebáli chodiť v noci po ulici a verili, že žiadny z okoloidúcich nás nechce prepadnúť, okradnúť či označkovať fekáliami. Keď nás lekári liečili a neštrajkovali, keď učitelia učili a nemuseli bojovať za vyššie platy. Keď drogy boli len vzdialeným neduhom a my sme znášali svoj život v pohode aj bez nich. Keď podpis na papieri bol záväzkom a všetky písmená na dokumente boli veľké a čitateľné. Keď sme si na pracovisku mohli všetko vysvetliť z očí do očí a nemuseli sme to písať do emailov, aby to ktosi neodškriepil. Keď sme boli platení za to, že sme svojim blížnym pomáhali a nie ich podvádzali a okrádali. Keď ľudia, ktorých sme si zvolili, pracovali v náš prospech a nielen vo svoj. Keď sme si jeden druhého vážili a nepľuvali sme na bývalých priateľov, lebo sme si našli nových. Keď biela bola bielou a čierna čiernou, keď pravda a lož mali svoje presne určené miesta a každý ich poznal. Keď človek človeku bol človekom…

Ďakujeme ti teraz, milá naša zosnulá, že si nám umožnila toto všetko zažiť. Je nám ľúto, že si od nás odišla a naše deti už ani nepoznajú tvoje meno. Boli sme hlúpi, že sme si ťa nevážili, lebo sme nevedeli, aký je život bez teba. Preto tu teraz tu kladieme tieto drobné modré kvietky na tvoj hrob, aby si vedela, že na teba nezabúdame. A že nám chýbaš…