Občianska vojna na Slovensku naberá na intenzite. Frontové línie medzi znepriatelenými skupinami spoluobčanov sa teraz pred voľbami vymedzili ešte ostrejšie, syn stojí proti otcovi, brat proti bratovi. „Je čas pritvrdiť muziku“ – hlása z letáku jeden z kandidátov na poslanca. Médiá, najmä tie „slobodné“, sa hemžia boľševikmi, birmovanými komunistami či zapredancami. Na krajšie meno nevie Slovák Slovákovi prísť.
Je veľa dôvodov, pre ktoré sme sa v ostatných rokoch znenávideli. Taká rozdielnosť v názoroch tu snáď ešte nikdy nebola. Porevolučný ústup od tradičných hodnôt, ako je slušnosť, ústretovosť, empatia, snaha pomáhať slabším a bezbranným či úcta k starobe nahradilo sebectvo, arogancia, chrapúnstvo. Už sa nikto nepretvaruje za slušného preto, aby si o ňom ostatní nepomysleli čosi zlé, dnes už je každý sám sebou. Na to, čo si o ňom ktosi pomyslí každý kašle. Dnes sú dôležité široké lakte, peniaze a moc. Kto má peniaze, ten si kúpi aj pravdu. V intenciách tejto novej morálky mlátime hlava-nehlava najmä tých, ktorí sú nám najbližšie. Tých, ktorí ešte nepochopili, že život je boj a chytiť do rúk zbraň váhajú. Aj tých, ktorým láska k blížnemu bráni zdvihnúť ruku na brata, syna, matku či otca. „Dobre bude až potom, keď všetci starí vykapú“ – hlásajú o svojich rodičoch tí, ktorým dali život. Akoby nevedeli že aj oni zostarnú. Akoby nevedeli, že zlo plodí zlo a nenávisť len nenávisť.
Občianska vojna na Slovensku vrcholí. Blížia sa voľby. „Zamknite všetkých starých, aby nemohli k voľbám“ . Syn stojí proti otcovi, dcéra proti matke, brat proti bratovi. Zbrane sú nabité…