Balada o veľkom biči a malom dvore

19. februára 2016, nautilus, Diagnóza

 

Slováci sa od iných národov odlišujú najmä neochotou dodržiavať pravidlá – povedal jeden slovenský klasik – a ja mu musím dať za pravdu. Postoj, aký má väčšina z nás k zákonom a predpisom sa nedá nazvať inak ako anarchia. Hoci len málokto vie, čo chce, všetci vedia, čo nechcú: toto tu. Ťažko povedať, či tento stav spôsobili naši vrcholní predstavitelia, alebo máme tú odbojnosť v génoch po Jánošíkovi vyjadrenú heslom: a just nie. O čo menej sa dokážeme spojiť pri budovaní svetlých zajtrajškov, o to ochotnejšie sa spájame proti. Môj holandský priateľ Mark mi povedal, že keď sem pred rokmi prišiel, mal chuť sa otočiť na opätku a zmiznúť. Vraj taký bordel ešte nevidel. Časom si ale zvykol a naša bezmedzná sloboda mu začala vyhovovať. Doma by si vraj toľko nedovolil. Ochrancovia poriadku by mu hneď klepli po prstoch.

Typický Slovák však pri čítaní týchto slov zaprotestuje: akáže je u nás sloboda.

Nuž, taká naša, slovenská. Ak niekto v dobrom úmysle vybuduje čosi dobré, pekné či užitočné, nájdeme na ňom niečo špinavé a zvozíme ho ako psa. Máme na to demokratické právo. A ak mu ktosi jeho prácu zničí, len tak, z roztopaše – nesmieme mu v tom brániť. Máme predsa slobodu. Úcta k autoritám odišla už pred štvrťstoročím a s ňou aj vzťah k hodnotám, rozlišovanie dobra a zla a snaha pomáhať pri budovaní lepšej spoločnosti. Znevážili sme už všetko, čo sa znevážiť dalo, na vrchol spoločenského rebríčka sa dostali gauneri a veľkohubí diletanti, ktorí dokážu len ničiť, opľúvať a kradnúť. A my namiesto toho, aby sme ich vyhnali tam, kam patria, sme sa im prispôsobili, lebo na Slovensku je to tak. Sme príliš mierumilovní na to, aby sme ich nahnali na malý dvor a veľkým bičom im dokázali, že toto sa nerobí. Napokon, kto si dovolí ukázať prstom na toho, kto kradne? My neriešime zlodeja, ale toho, kto naňho ukázal. Takí sme.

Obávam sa, že vymiesť tento Augiášov chliev je nad naše sily. Jánošíka, ktorý by to dokázal, sme už vopred obesili. Obávam sa, že slovenský spôsob slobody a demokracie nás zahrabáva čoraz hlbšie do toho hnoja a ak si neuvedomíme, že ľudská spoločnosť nejaké pravidlá dodržiavať musí, tak nikdy z tohto marazmu nevyviazneme. Obávam sa, že po dobrom to nepôjde…