Potvrdzujú to štatistiky aj testy, porovnávanie schopností našich žiakov so zahraničnými vyznieva pre nás veľmi nelichotivo a zdá sa, že je to čoraz horšie. Porozumieť písanému textu vraj naše deti nedokážu. Kde je pes zakopaný?
Nuž, pes je zakopaný v škole – pomyslia si mnohí z nás, súc ovplyvnení ostatnými udalosťami, najmä teda štrajkom učiteľov, pričom – zdá sa – väčšina národa je toho názoru, že učitelia si väčší plat nezaslúžia, lebo práve oni za to hlúpnutie môžu. Ak smiem vysloviť svoj názor, je to pravda len čiastočne. Sám som kedysi učil na strednej škole, ale je to už dosť dávno, vtedy ešte učiteľ mohol udeľovať sankcie neprispôsobivým jedincom a udržať si tak rešpekt. Dnešným učiteľom nezávidím, udržať v triede disciplínu, bez ktorej je nemožné, aby sa dieťa čosi naučilo, je nad ľudské sily. Mladiství gauneri, kopírujúc chovanie svojich zbohatlíckych rodičov, dokážu rozvrátiť nielen tú disciplínu a školský poriadok, ale aj nervovú sústavu učiteľa. Za najhoršie však považujem to, že každý, teda aj ten najhlúpejší grázel, má právo na svoj názor, nech by bol akokoľvek škodlivý. Rozvíjanie vlastného potenciálu, ako sa tomuto patogénnemu javu hovorí, má za následok, že namiesto vedomostí, ktoré ľudstvo za tisícročia svojej existencie získalo a snažilo sa predávať ďalším generáciám, je pre dnešné dieťa dôležitejšie to, čo samo vo svojej nezrelej hlave splodí, prípadne opozerá od svojho spolužiaka-gaunera. Lebo práve ten je pre neho vzorom, podobným hrdinom z akčným filmov. Nie úcta k vedomostiam, ale „drsnosť a odvaha“ mu imponuje. Je oveľa ľahšie stať sa hrdinom tak, že opľuje svojho učiteľa, ako tým, že zvládne učivo. Potom nečudo, že k vedomostiam pristupuje s nedôverou, keď stačí tak málo, aby sa stal celebritou. Nečudo, že ak aj má snahu čosi sa naučiť, nabifľuje sa látku bez toho, aby jej rozumel.
Obávam sa, že tento stav tu trvá už dlho. Vyrástla nám nová generácia ľudí, ktorí chodili do školy nie preto, aby tam získali vedomosti, ale aby dostali papier. Hoci aj podvodom, opisovaním, po známosti, za úplatok. Podvádzanie sa stalo na Slovensku normálnym javom, akoby sa vymanilo z kategórie morálky a zakorenilo pevne v našom vedomí a svedomí. A keď príde chvíľa, v ktorej sa podvádzať nedá, sme z toho vedľa ako tá jedľa.
Slovensko hlúpne – povedali nám.
Čo s tým?