Choroby treba liečiť.
Tak je to správne, tak to má byť.
Najprv však treba stanoviť diagnózu.
A potom ju oznámiť pacientovi a presvedčiť ho o nutnosti liečby, ako aj o spôsobe terapie.
S tým sú problémy.
Matka príroda nás obdarila mnohými skvelými darmi a schopnosťami, ale veľa nám toho zatajila. Sú veci, ktoré nám zjavne ukázať nechce. Stále tápeme v neistote. Naše telá aj duše sú od seba oddelené a dosiaľ nikto nikoho nepresvedčil o tom, že rozumie jeho telu či duši viac, ako sám jej majiteľ. Na lekárskej fakulte akcentujú nutnosť vzbudiť u pacienta dôveru, aby bol ochotný liečbu prijať. Niektoré zákroky sú bolestivé a strach môže prekonať len viera v uzdravenie. V ostatnom čase sa – pod rúškom nároku na úplné a pravdivé informácie – otázka viery zatlačuje do pozadia a autorita pána doktora trpí. Čoraz častejšie sa v médiách objavujú správy o zlyhaniach lekárov, pričom sa neukazuje ani tak ich bezmocnosť, ale skôr nedbanlivosť či až delikvencia. Následky sa prejavili okamžite. Páni doktori sa urazili a viac ako zdravie pacientov ich zaujímajú peniaze. Veď prečo by ich malo zaujímať zdravie tých nevďačných tvorov, čo na nich len kydajú?
Napriek zdevastovanému zdravotníctvu nutnosť liečby zostala. Chorôb je stále veľa, aj nových a duševných. Nová doba priniesla potrebu revidovať, a tak sa – pod rúškom rozmachu slobody a demokracie – zrušilo napríklad aj definovanie homosexuality ako choroby. Lekárom ubudlo práce a gayov pribudlo. Čo nie je zakázané, to je dovolené. Naopak, prihlásenie sa k inej sexuálnej orientácii je in, a je to skvelý spôsob, ako sa vytrhnúť z toho šedivého stereotypu a zviditeľniť sa. Úplne najlepšie však je to, že o svojom postoji k svetu rozhodujem ja sám a nikto mi neurčuje diagnózu.
Neochota prijímať cudzie názory je jedným z najsignifikantnejších znakov tejto doby. Svoj vlastný názor na čokoľvek chce mať aj ten, kto o danej veci nevie vôbec nič, pokladá to za svoje sväté právo, a znalosti odborníkov sú preňho len osinou v zadku, ktorú treba vytrhnúť. O obsadzovaní lukratívnych postov už nerozhoduje odborná spôsobilosť, ale úplne iné veci. A besná túžba vyniknúť nás ženie k vymýšľaniu stále nových spôsobov diskreditácie tých, ktorí vedia viac ako my. Tento neutešený stav sa netýka len zdravotníctva, ale postihol už všetky oblasti nášho života. Neúcta k odbornosti spôsobuje, že lekári nemajú chuť liečiť, policajti chytať zločincov, sudcovia hájiť spravodlivosť a politici chrániť naše záujmy. Nadbytok slobody spôsobil, že každý môže kecať do všetkého a hlasy odborníkov v tom kriku zaniknú. Vzdelanosť stráca význam, dôležitý je názor. Nadišla doba diletantov. Kto má za tohto stavu záujem pomáhať iným?
Diagnóza je neutešená.
Čo s tým?