Veľká morálna kríza, ktorá ovládla Slovensko koncom dvadsiateho storočia, nadobudla na intenzite najmä začiatkom roku 2015, kedy ľudový pokus o znovanavrátenie tradičných hodnôt prostredníctvom referenda ešte viac rozdelil národ. Rozpory, ktoré deptali Slovensko v ostatných rokoch, narastali po zverejnení nešvárov v politike, školstve či zdravotníctve a postavili proti sebe politikov a občanov, učiteľov a rodičov, lekárov a pacientov. Každý pokus o nápravu končil fiaskom a vyrobil ešte väčšie problémy. Slováci ako národ už nedokázali a ani nechceli byť jednotní. Tento jav, známy už v minulosti, nadobudol priam obludné rozmery a pohŕdanie vlastnými spoluobčanmi prerastalo až do nenávisti, čo sa prejavilo v každodennom živote. Večerné správy boli plné zdanlivo bezdôvodných výbuchov zloby. Hroby na cintorínoch zničené vandalmi, porozbíjané okná na domoch aj autách, nevysvetliteľné zanedbania zdravotnej starostlivosti, šikana štátnych úradníkov, vandalizmus na futbalových zápasoch – to bol len vrchol ľadovca skrytej nenávisti, ktorá sa usadila v srdciach mnohých Slovákov. Empatia, súcit a ohľaduplnosť sa úplne vytratili z mysle a konania kedysi takého dobroprajného národa a na ich miesto nastúpila závisť, nenávisť a zloba. Rozdielnosť názorov na to, čo je dobré a čo zlé, marila vopred každú snahu o dohodu a vidina spoločného cieľa lepšej budúcnosti sa trieštila o veľkú čiernu skalu menom Ego. Slováci ako národ stratili silu, lebo každý bojoval len sám za seba či za svoju skupinku, ktorú bol ale ochotný kedykoľvek zradiť. Morálka stratila význam, bola len na smiech. Boj jednotlivcov a skupín oslabil tento národ tak, že sa stal ľahkou korisťou pre každého dobyvateľa a preto sa národ slovenský postupne prepadal do otroctva závislosti na lumpoch zo všetkých končín sveta. Mládež svoju domovinu húfne opúšťala a sociálne napätie z nedostatku zdrojov pre udržanie chodu spoločnosti narastalo…
Pokračovanie v budúcnosti…