Miloše do koše – čiže kríza osobností

18. novembra 2014, nautilus, otázky

Včerajšie vystúpenie prezidenta Zemana pripomínalo súboj v Paintbale, len s tým rozdielom, že vajcia lietali iba jedným smerom: z davu protestujúcich občanov. Na tribúne sa sústredila obrana bodyguardov, chrániaca dáždnikmi hlavy piatich štátov. Komédia ako vyšitá.

My na Slovensku hovoríme, že politika je panské huncútstvo.  Tá fráza je už veľmi stará a skvele ilustruje náš postoj: smiech cez slzy a bezmocnosť. Páni boli a budú, s tým nič nenarobíme. Demokracia – to nie je nič pre nás. Nikdy tu nebola a teda nevieme, čo si máme pod tým pojmom predstaviť. O tom, že sloboda je poznaná nutnosť nechceme ani počuť, naopak, mnohí si myslia, že môžu robiť čokoľvek, čo ich napadne. Každé pravidlo pokladajú za obmedzovanie osobnej slobody, ktoré v nich vyvolá túžbu vzbúriť sa: a just nebudem.

Podobný postoj sme získali aj k osobnostiam. Kým sa nám líškajú ľúbivými frázami, lebo potrebujú získať náš hlas vo voľbách, sme ochotní aj pobiť sa za nich. Kým máme pocit, že sú jedni z nás, lebo spolu s nami protestujú proti stávajúcemu poriadku (či neporiadku), dávame im za pravdu. Len čo ale dosiahnu to, o čo sa usilovali, keď sa už „zahniezdia“ vo svojich funkciách, zmenia sa. Prestanú s nami komunikovať, zmenia rétoriku a stanú sa presne takými, akí boli ich predchodcovia. Dlhoročné opakovanie tohto scenára v nás zahubilo nádej, že sa ešte nájde niekto čestný a spravodlivý, kto by múdro viedol náš národ k svetlému zajtrajšku a profesia „politik“ sa stala synonymom slova „hajzel“.

Takýto je dnešný stav občianskeho povedomia na Slovensku a v Čechách.

U nás sa po protestoch verejnosti vzal funkcie predsedu parlamentu a člen strany, ktorá vďaka našim hlasom prevalcovala opozíciu v ostatných voľbách. V Čechách zasa schytal spŕšku nadávok a vajec prezident, ktorého si len nedávno zvolili občania za najlepšieho zo všetkých kandidátov.

Kde sa stala chyba?

A možno je to len tým, že zo správy vecí verejných sa stala komédia.

Či skôr tragikomédia.

Smiech cez slzy a panské huncútstvo.

Nie je to nič nové.

Už kedysi dávno napísal český básnik Karel Havlíček Borovský tieto verše:

Tak to chodí na tom světě

každou chvíli jinák

Dneska ctí tě za svatýho

zejtra budeš sviňák